Klikni pre podrobnosti...

Devätnásta púť, z príležitosti 50. ročného výročia popravy prvého prezidenta Slovenskej republiky ThDr. Jozefa Tisu, sa neuskutočnila.

Organizátor pútí, Štefan Valko, nechal vytlačiť pozvánky na túto 19. púť na deň 19. 4. 1997, a o pomoc pri jej organizovaní, obrátil sa na Slovenskú národnú stranu na Slovensku, a dňa 19. 2. 1997 požiadal Mestský katolícky úrad sv. Filipa a Jakuba v Altöttingu o povolenie tejto Slovenskej národnej púte.

Katolícky farský úrad v Altöttingu mu oznámil: „Ak to má byť Slovenská národná púť, potom musia za ňou stáť aj slovenskí biskupi a kňazi. Pre nás platí stanovisko, ktoré k púti zaujala Konferencia biskupov Slovenska zo dňa 20. 3. 1997, podpísaná Msgr. Petrom Dubovským, S.J., generálnym sekretárom KBS, a v ktorom doslova píše: ,Konferencia slovenských biskupov v žiadnom prípade nestojí za podujatím, akým je napr. zmienená púť do Altöttingu, a jasne sa od nej dištancuje‘“.

Zmienený farský úrad vyslovuje tiež obavu, že táto Slovenská národná púť by mohla byť dejiskom verejných politických zrážok, nepokojov, ktoré by neboli v súlade s poslaním pravej púte. Púť by sa mohla uskutočniť, keby duchovný správca slovenských katolíkov v Mníchove, Bavorsko, farár Ing. Rudolf Maslák, vyhlásil a potvrdil, že táto púť bude pripravená a organizovaná v spolupráci s ním a keď sa jej on sám, alebo delegát slovenských misionárov v Nemecku, biskup Dr. Dominik Kalata zúčastní.

„Keďže biskupská konferencia sa takto jednoznačne dištancuje od Vami organizovanej slovenskej národnej púte, nemôžeme k takejto púti zodpovedne dať súhlas. Pán Valko, v liste píšete: ,Tiež biskup Biskupskej konferencie Slovenska, Msgr. Peter Dubovský, je dnes inej mienky!‘ To musíte prirodzene dokázať. My v každom prípade s plánovanou púťou budeme súhlasiť, keď predložíte oficiálny dokument Slovenskej biskupskej konferencie, v ktorom biskupi so slovenskou národnou púťou budú súhlasiť, a keď najmenej časť biskupov príde do Altöttingu.“

Organizátor pútí to nemohol dokázať, ani predložiť súhlas KBS so Slovenskou národnou púťou, lebo slovenský episkopát na svojom stanovisku trval ešte aj o rok neskôr.

Farský úrad púť preto nepovolil, proti čomu sa organizátor pútí bezvýsledne odvolal a farský úrad informoval, že púť odvolal, ale vzhľadom na to, že púte sa mali zúčastniť pútnici z celej západnej Európy a najmä zo Slovenska, je možné, že niektorí pútnici sa o zákaze púte nedozvedia, do Altöttingu prídu, a preto on sám príde, aby ich o zákaze informoval.

Púť zakázalo aj mesto Altötting, z obavy z uskutočnenia teroristických akcií poškodzujúcich výlohy obchodov, pouličné osvetlenia, súkromný a verejný majetok mesta a pred výtržnosťami.

Organizátor púte sa aj proti tomuto zákazu bezúspešne odvolal.

O rok neskôr, dňa 19. 2. 1998 opätovne požiadal zemský úrad a farský úrad v Altöttingu o súhlas na poriadanie púte, ten však trval na tom, že púť musí viesť vedúci slovenskej katolíckej misie v Mníchove, farár Ing. Rudolf Maslák a aspoň jeden biskup zo Slovenska.

Organizátor púte sa preto 17. 3. 1998 obrátil na Bratislavsko-trnavský arcibiskupský úrad v Trnave o pomoc pri usporiadaní tejto púte s poukazom na požiadavku farského úradu v Altöttingu, Msgr. Wilhelma Probsta.

Arcibiskup Sokol Štefanovi Valkovi oznámil, že jeho požiadavka nemôže byť záležitosťou jedného biskupa, ale k nej musí zaujať postoj celá KBS, ktorá sa vecou zaoberala, a poverila svojho sekretára Dr. Pavla Mikluščáka, aby organizátorovi zaslal odpoveď, ten ju ale neobdržal.

Konferencia biskupov Slovenska vo svojom liste z 2. 4. 1998 napísala farárovi slovenskej katolíckej misie v Mníchove, Ing. Maslákovi list, že KBS sa v dňoch 24. a 25. 3. 1998 v Trnave zaoberala aj otázkou Slovenskej národnej púte v Altöttingu. Všetci prítomní biskupi v pléne vyjadrili svoj názor, že táto púť nespadá do kompetencie biskupov Slovenska.

Preto farský úrad v Altöttingu, odvolávajúc sa na list KBS z 20. 3. 1997, že KBS nestojí za podujatím, ako je napr. Slovenská národná púť v Altöttingu a jasne sa od nej dištancuje, poriadanie pútí nepovolil.

Pre vyššie uvedené sa 19. púť, ako aj nasledujúce, už konať nemohli.

Gramaticky upravené.