Roky sme v nádeji čakali
na slávny ten víťazný deň.
I paškal víťazstva zažali
i bili sa, trpeli preň.

A dnes je tu už, je náš,
my s ním Pochodní spev sa nesie: vpred!
Od srdca k srdcu, ó, radostným
prichádza krokom nový svet.

I nové ráno sa zablysklo.
A čistý štít do výšky pnie.
To zlato ukryté zalisklo...
O ňom málokto vedel, vie.

Hlboko bolo tu snížené
pred každým prestalo byť tlieť.
Dnes tieto plány sú skrížené.
Sviatostne cestou žitia svieť.

To duša ľudu zduchovnelá,
Ju sžieral denne ohňa plam.
No, pravda svetmi jej zachvela.
Víťazstva palmy nesie nám.

Ó, tešte hory sa, údolia,
Tešte sa stánky ľudských sŕdc!
Odkryté rany už nebolia.
Na stráž sa! Hor' za našu tvŕdz

Kto ničil nás tu cez zákony,
zúčtoval s ním dnes dobrý ľud.
Bo nomôž' zničiť tie záhony,
čo vložil Boh nám v našu hruď.

Kto zničil nás tu skrz zákony – hrobárom budú jemu ony.

Slovák, roč. XX, č. 227, 6. 10. 1938, s. 4

Reč slovenská je jasná,
Reč slovenská je hlasná,
Dnes národ touto rečou
bez zášti a bez mečov
sa našiel v samom sebe
a otvoril si nebe.

A teda od októbra
buď budúcnosť zas dobrá!
A ako je deň šiesty,
rod, nikdy nestúp s cesty!
A ako je dnes štvrtok,
Buď požehnaním, skutok!

I teraz v Božom mene vpred,
národ, zocelene!

Slovák, roč. XX, č. 228, 7. 10. 1938, s. 2

V nádeji včuľ národ žije,
nádej jedna jediná,
s ňou sa žije, s ňou i snije,
udrie naša hodina,
hej, slovenská rodina!

Verné srdcia prudšie búšia,
verné srdcia - pevný hrad
verne búšia, s vierou tušia
musí dôjsť aj na nás rad,
hej, slovenská sestra, brat!

Veľká nádej, nádej naša,
stelesňuje túžob roj,
nádej naša slabosť kmáša,
čo deň pevnie rodný voj,
hej, Slováci, národ môj!

Slovák, roč. XX, č. 227, 6. 10. 1938, s. 4

Klikni pre podrobnosti...

Sloveni,

Popolcovou stredou, ktorá pripadla toho roku na 5. marca, pripomíname si, že prachom sme, a že bez viery na prach sa i obrátime, a zaodievame sa preto v nadchádzajúce pôstne dni do rúcha rozjímaní a hlbších modlitieb, aby sme skrze štyridsaťdňové sebazapieranie dosiahli (znova) svoje (dokonalejšie) obrátenie a skrze vrúcne prosenie zas milostivé Božie odpustenie našich hriechov – to všetko „pre Krv Kristovu“.

Činíme tak nielen z „akéhosi“ predpisu Cirkvi, či „len“ na akúsi svetskú pamiatku Umučenia Krista, ale najmä pre (1) svoju vlastnú duševnú spásu, aby sme na veky spočinuli v Božej milostivej prítomnosti a (2) pre vlastné fyzické vzkriesenie, aby sme ešte raz a naposledy vytvorili „vojsko nadmieru veľké“ (Ez 37, 7-10) z popola všetkých tých, ktorí zostali verní Pravde.

Klikni pre podrobnosti...

Sv. Tomáš AkvinskýSlovenský kňaz, profesor Dr. Jozef Papin, doktor teológie, bol dlhé roky profesorom teológie na katolíckej univerzite Villanova v štáte Pensylvania, USA. Zomrel 2. septembra 1982. Bol veľkým znalcom Sv. Tomáša Akvinského a veľkým ctiteľom o. Jozefa Tisu. Otca Jozefa Tisu pokladal za pravého mučeníka v teologickom ponímaní. Jeho pravé mučeníctvo dokazuje v jednej konferencii podľa učenia Sv. Tomáša Akvinského. Cituje nám definíciu pravého mučeníka poľa učenia Sv. Tomáša Akvinského a túto definíciu aplikuje na prezidenta Tisu.

Klikni pre podrobnosti...

Vševlad Jozef Gajdoš v tradičnom františkánskom habite a strihuBližšie so životom a rozsiahlou odbornou prácou františkána, knihovníka, archivára, literárneho vedca, filozofa, fotografistu, učiteľa a v neposlednom rade rodoľuba Vševlada Jozefa Gajdoša, OFM (1907-1978) sa môžeme zoznámiť najmä v jeho autobiografickom spise venovanom jeho mladšiemu oltárnemu spolubratovi Andrejovi Valachovi, resp. v referáte Júliusa Paštetu Chvála milovníka, objaviteľa a záchrancu kníh publikovanom v zbierke niektorých Gajdošových významných prác pod titulom V tichu kláštorov a knižníc (Bratislava: Lúč, 2004). Nasledovné útržky sú čerpané práve z týchto dvoch prác.

Klikni pre podrobnosti...

Výrez z pohľadnice, za ktorú dostal profesor Dr. Vševlad Jozef Gajdoš, OFM 9 rokov žaláru.Na jar v roku 1947 som bol študentom – septimánom na Štátnom gymnáziu v Nových Zámkoch. Už od jesene r. 1946 sme sledovali hanebný proces s nami veľmi váženým prezidentom Dr. Jozefom Tisom. Na tomto „reslovakizovanom gymnáziu“, ono totiž od mníchovského diktátu, až do roku 1945, a vlastne aj o niečo dlhšie bolo „maďarské“, lebo na ňom učili v prevažnej miere maďarskí profesori, tak ako za horthyovskej okupácie. Tu sa poschádzali študenti, ale aj profesori, z celého Slovenska, ako tzv. nespoľahliví, ktorých „benešovsko-gottwaldovský režim“ presídlil medzi „Maďarov“...

Svätú omšu celebruje páter Vojtech Zeman, vedúci Slovenskej katolíckej misie v MníchoveOd roku 1997, teda už viac ako sedemnásť rokov existencie druhého slovenského štátu (r. 1993) a samostatnej slovenskej cirkevnej provincie (r. 1977), mlčia slovenskí politickí i cirkevní reprezentanti o osemnásťročnej tradícii Slovenských národných pútí za mučeníka Jozefa Tisu do Altöttingu v Nemecku. Dnešná slovenská verejnosť ani len netuší, že od roku 1979 sa pravidelne, každý rok v najbližšiu sobotu k 18. aprílu – dňu popravy prezidenta Tisu – schádzali so súhlasom nemeckých štátnych i cirkevných úradov stovky slovenských pútnikov z celého sveta na známom bavorskom mariánskom pútnickom mieste, aby sa v modlitbách obracali k Panne Márii, orodovnici za oslobodenie slovenského národa spod „čecho-boľševickej“ nadvlády a k mučeníkovi Jozefovi Tisovi za slovenskú štátnu samostatnosť.

Dnešná slovenská verejnosť ani len netuší, koľko radových obetavcov žijúcich mimo vlasti v role národných pracovníkov prinášalo denne osobnú obetu v snahe deklarovať pred svetom vôľu slovenského národa po vlastnej štátnej samostatnosti potom, ako Slovensko „oslobodila“ Červená armáda a „zachránil“ Beneš opätovným prikovaním Slovenska do spoločného štátu s Čechmi. A boľševikmi...

Klikni pre podrobnosti...

Cesty vpred niet, naspäť sa ísť musí! Naspäť k Bohu, dobrovoľne späť pod zvrchované panstvo Krista-Kráľa, lebo jedine to jarmo je sladké a jedine to bremeno je ľahké.

Diabol dnes vyvrhol na svet odporný kal v podobne stúpencov rozširovania a slávenia hriechu, neprávostí a odporcov Božích-Svätých, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete a páchajú úklady proti Božiemu poriadku, proti Cirkevnej správe, a tak hanobia slávu Jeho kráľovstva a panstva na zemi. Títo tak chcú konať aj na 14. marca 2014, aby zhanobili deň slovenskej slobody, za ktorý sa draho platilo slovenskou, spišsko-novomestskou krvou, a ktorý bol zároveň dňom oddania sa slovenského národa Bohu pod svojím vlastným menom.

Klikni pre podrobnosti...

Zľudovená pieseňRodný dom prezidenta Tisu vyhlasuje súťaž o najlepšiu hudobnú nahrávku piesne Verní svätého Tisu sme chlapci.

Súťaží sa o knihu Slovenskí generáli 1939-1945, ktorú získa autor najlepšej hudobnej nahrávky vybranej správcom Rodného domu prezidenta Tisu na základe týchto kritérií:

Klikni pre podrobnosti...

Opera „Svätorečenie Tisu“Vďaka duchovne a národne cítivšiemu všestranne nadanému umelcovi, Jánovi Slanskému, uzrel nedávno svetlo sveta náčrt vôbec prvej opery objímajúcej vo svojom vznešenom formáte osobu, život, smrť a pomyselnú kanonizáciu Jozefa Tisu. Dielko vydal vlastným nákladom sám autor vo svojej edícii vlastných spisov č. 10 pod titulom Hudobné diela a texty piesní v roku 2013.

Veríme, že uverejnenie tohto diela povzbudí ďalších slovenských umelcov v ospevovaní našich národných hrdinov.

Upozorňujeme, že označenie „svätý“ ako prívlastok k menu mučeníka viery katolíckej a národa slovenského, Jozefa Tisu, je na týchto stránkach používaný v ľudovom význame ako vynikajúci cnosťami, mravnosťou, bezúhonnosťou, vzbudzujúci vážnosť svojou silou, oprávnený, spravodlivý. Prívlastok „svätý“ v ľudovom význame je na týchto stránkach prisudzovaný Jozefovi Tisovi bez odobrenia pápežského úradu Cirkvi. Jeho používaním si správca Rodného domu prezidenta Tisu a týchto stránok nedovoľuje predchádzať úsudku Cirkvi, lež zverejneným dokumentuje kultus svätosti Jozefa Tisu, ktorý dodnes panuje v národe a svojou vlastnou cestou hľadá a nachádza si svoje vlastné výrazové prostriedky.

Inzercia

Odber noviniek

Zadajte, prosím, správnu, platnú a unikátnu adresu e-mailovej schránky. Je totiž možné, že Vašu táto schránka je už registrovaná.
Zadajte, prosím, správnu e-mailovú adresu.
Zadajte, prosím, Vaše meno.
Zadajte, prosím, Vaše priezvisko.
Prosím, udeľte nám uvedený súhlas.
Potvrďte, prosím, že nie ste robot :-)

Prvý prezident v slovenskej poézii (eds. P. Holeštiak, P. Kubica)

Hore