Na kríži visí obeta,
zapadá slnko bronzové;
obeť je slávou odetá,
keď vyjde mesiac v obnove.
Neustúp z boja, Slovensko, drž si slávu;
čo vzácne v tebe – nesmrteľné je,
Boh zmení farbu tvoju popolavú
na bielu žiaru večnej nádeje.
Zakikiríkal kohút. Už ho vedú.
Kyvadlo skáče bez srdca a bije.
Kamenná chodba zvoní bez milosti
podkovičkami polície.
Neovenčili oltár rozmarínom
a nehrá organ, keď si ornát dáva.
Odchádza v šere s bratom kapucínom
a cez obloky mesto požehnáva.
I.
Z bied, utrpenia, oprášené z blata
povstali chrbty hore, oči k nebu mieria.
Keď bola toľká, Bože, naša viera,
nuž musela prísť táto doba zlatá.
Medzník v búrke, vo víchrici,
brod náš slobodného rána,
si majákom v metelici
a Tvoj Odkaz pre nás manna.
Nuž len tak skrátka a otvorene
zo srdca idú pozdravy
jak zvuky fanfár čo sa rozleteli
i k tomu čo sa podobral
pestúnom byť u Jezuliatka
Je dosť toho, prečo načim vďaku
Od devy po starca
Z úprimných duší
Ešte i dnes v dvetisícom roku
Fafrnkov nenávistných s absenciou umu
Milé sestry, milí bratia,
od detí do starca,
dobrý Slovák oslavuje
štrnásteho marca.
Vlasť moja drahá, aká si mi pustá,
aká si nemá vo smrteľnom kŕči.
Päsť ti zapcháva skrvavené ústa,
dlávi ťa hora bajonetov hustá
a kým dav čierny v ťažkej hrozbe mlčí,
oproti nebu šibenica trčí.
a najlepšie je zabúdať
vraj zacelí to rany
však zaprieť lásku? svoju mať?
mne svedomie sa bráni
na múre nápis čosi hlása
nejaké meno neznáme
vraj to bol človek – naša spása
a vraj si ho už nedáme
Upozorňujeme, že označenie „svätý“ ako prívlastok k menu mučeníka viery katolíckej a národa slovenského, Jozefa Tisu, je na týchto stránkach používaný v ľudovom význame ako vynikajúci cnosťami, mravnosťou, bezúhonnosťou, vzbudzujúci vážnosť svojou silou, oprávnený, spravodlivý. Prívlastok „svätý“ v ľudovom význame je na týchto stránkach prisudzovaný Jozefovi Tisovi bez odobrenia pápežského úradu Cirkvi. Jeho používaním si správca Rodného domu prezidenta Tisu a týchto stránok nedovoľuje predchádzať úsudku Cirkvi, lež zverejneným dokumentuje kultus svätosti Jozefa Tisu, ktorý dodnes panuje v národe a svojou vlastnou cestou hľadá a nachádza si svoje vlastné výrazové prostriedky.
Správa bezradných katolíkov o stave viery na Slovensku pri príležitosti apoštolskej návštevy pápeža Františka