Klikni pre podrobnosti...

Prípravy na púť v roku 1992 sa ničím nelíšili od predošlých, očakával som, že proti púti budú zamestnanci rozhlasových staníc Slobodná Európa, Hlas Ameriky ako aj z Rady slobodného Československa a iných československých organizácii vyvíjať kampaň.

Keďže som častejšie ponavštevoval rôzne mestá a dedinky na Slovensku a tam sa stretol s mnohými známymi a sympatizantmi púte, dozvedel som sa, že sa nemusíme báť nijakých zásahov do tejto púte, pretože teraz majú naši neprajníci vážnejšie starosti, zamerali sa na lacné skupovanie kúpeľov, podnikov, tovární, zadovažovanie si dobrých úradníckych miest. Preto, kým si komunisti rozdeľovali a prideľovali milióny, nemali čas myslieť na budúcnosť národa a tým menej, čo sa kde robí.

Klikni pre podrobnosti...

Bol som veľmi nemilo prekvapený, keď som zistil, že tu z nich nik nie je, lebo sa vydal na Slovensko, za účelom nakupovania lacných hotelov, reštaurácii, tovární, obchodov, nákupu akcií, obsadzovania poslaneckým a ministerských miest a za nejakými obchodmi.

Ale predsa nezostal som opustený a osamotený. Už koncom deväťdesiatych rokov začalo mi prichádzať veľa listov, telefonických hovorov s dotazmi o termíne budúcej púte.

Klikni pre podrobnosti...

Ani rok 1990 neveštil nám nič dobré, aj keď sa zdalo, že sa príšerná komunistická diktatúra nad proletariátom východnej Európy stiahla a aj nad Slovenskom zažiarilo slnko slobody a otvorili sa brány českoboľševického koncentračného tábora, skončilo prenasledovanie.

Ale čechoboľševická mašinéria Slobodnej Európy, Hlasu Ameriky a Rady slobodného Československa ešte na plné obrátky chrlila do sveta klamnú propagandu o jednotnom národe československom a kategoricky vyhlasovala, že v budúcnosti Československo sa musí zachovať. Túto propagandu mali na starosti aj slovenskí zradcovia a zapredanci, v uvedených denomináciách, Dr. Jozef Šrámek, Dr. Imrich Kružliak, Dr. Martin Kvetko , Dr. Anton Hlinka, a všetci ďalší, ktorí sa už v prvých dňoch vrhli na Slovensko na lov výhodných ministerských a poslaneckých kresiel, ako aj na popredné, dobre honorované miesta v štáte, aby takto mohli zabezpečiť celistvosť československého štátu.

Klikni pre podrobnosti...

Aj keď sa aj nad Slovenskom začínalo brieždiť, vychádzali prvé lúče slobody a chýlilo sa k zániku krvavého komunizmu a českej okupácie Slovenska, prevažná väčšina slovenského národa, tak na Slovensku, ako aj v zahraničí sa zomkla a snažila sa čím-skôr túto príšernú pohromu striasť zo seba a otvoriť dokorán brány slobody, aby sa raz-navždy zbavili svojho otrokára, českej nadvlády počas skoro 70-tich rokov.

Aj keď slovenský národ akokoľvek trýznili, odnárodňovali a ožobračovali, ale pahreba slovenského národného povedomia, cítenia, ešte tlela, nebola ešte vyhasnutá, a preto sa v tieto dni rozblčala mohutnými plameňmi po celom Slovensku. Občania sa dožadovali slobody a štátnej samostatnosti.

Klikni pre podrobnosti...

Ani v jubilejnom roku 1988, v poradí už desiata púť nebola ušetrená od zlých jazykov diskriminácie a rozširovania neprávd a výstrah každému, kto sa tejto púte mienil zúčastniť.

Hlavnými realizátormi týchto rozvratných akcií boli slovenskí Čechoslovakisti z rozhlasovej stanice Slobodná Európa, Hlas Ameriky a Rada slobodného Československa.

Títo sa všade snažili túto púť očierňovať a slovenskú verejnosť nielen ovplyvňovať, ale aj zastrašovať, že táto púť je veľkým nešťastím pre slovenský národ a jeho kredit v zahraničí. Ich najosvedčenejšou metódou bola šuškaná propaganda, ktorou zavádzali nielen slovenskú emigráciu, ale aj celý svet.

Klikni pre podrobnosti...

V poradí už ôsma púť sa veľmi vydarila a každý sa mohol presvedčiť, že ich poriadanie sa už nedá len tak zastaviť, a tiež jednoducho premenovať, najmä keď sa to už udomácnilo a ľuďom sa to páči. Naši neprajníci mohli vidieť, že púť každým rokom je mohutnejšia a ľudia sú ňou nadšení, a preto ľudia so zdravým rozumom, vidiac, že politický vývoj smeruje k slovenskej štátnej samostatnosti, mali dávno zakopať vojnovú sekeru a hľadať iný spôsob komunikácie, a nie samé nadávky, vyhrážky organizátorovi pútí.

V tomto som sa ale zasa zmýlil a podceňoval nepriateľov, keď som sa nazdával, že keď tento rok je akosi čudne ticho, nepočuť žiadne nadávky a vyhrážky, že všetko je už v poriadku.

Klikni pre podrobnosti...

Ani prípravy ôsmej púte v r. 1986 neprebiehali hladko a bez problémov, ba práve naopak, viacerí krajania zo slovenských národných organizácií a spolkov sa veľmi negatívne stavali k pomenovaniu púte, na púť za mučeníka Jozefa Tisu, dôvodiac, že toto pomenovanie nám viac škodí ako osoží, plne si osvojili čechoslovácke stanoviská k tejto púti.

Skoro väčšina proti pomenovaniu protestujúcich boli za premenovanie na „Púť spolupatričnosti“ alebo na „Púť k Panne Márii“, len nie k Tisovi, lebo už teraz nás vraj označujú za fašistov a nacistov, a preto nás nikto nechce uznať za národ, nie to ešte štát.

Klikni pre podrobnosti...

Oznámenie termínu púte na 20. 4. 1985 opäť rozbúrilo hladinu slovenského politického života v zahraničí. RSČ (Rada slobodného Československa) a jej slovenskí pomáhači sa opäť vzopreli a podnikli nové útoky s cieľom znemožniť púť, ale aj všetko, čo by pripomínalo slovenskú štátnu samostatnosť. Do kampane sa zapojili všetky im po ruke idúce slovenské i československé inštitúcie, ako je Slobodná Európa, Hlas Ameriky, a ich ľudia v slovenských organizáciách, ktorým prekážalo, že Slováci sa zaoberajú slovenskou štátnou samostatnosťou, lebo Slovenská republika bola fašistická a jej prezident vojnový zločinec. To vraj škodí súčasnej slovenskej veci a budúcemu usporiadaniu európskych problémov.

Klikni pre podrobnosti...

Ani piata slovenská národná púť nemala na ružiach ustlané. Ešte od poslednej púte všetko vrelo a smerovalo proti tomuto i budúcim podujatiam, lenže odpor bol akosi slabší a nenachádzal toľko sympatizantov ako zo začiatku.

Najviac ma tešilo, že teraz nielen príslušníci SOV-u, ale aj iných slovenských organizácii sa tohto podujatia všade zastávali, a tiež sa na ňom sami zúčastňovali.

Aj tu sa najlepšie prejavilo, kto je Čechoslovák, a kto pochádza z pravej slovenskej rodiny. Komunistickí Čechoslováci sa nezúčastňovali žiadnych slovenských politických či kultúrnych podujatí. Ak sa kde-tu nejaký našiel, hneď bolo každému jasné, že je tam buď nejakou českou organizáciou poslaný na výzvedy, alebo sa tam snaží na silu votrieť. Pod pláštikom veľkého slovenského národovca, aby sa čím skôr mohol dostať do výboru, potom do neho pritiahnuť svojich spolupracovníkov, aby sa napokon zmocnil celého vedenia, a tak nehatene rozkladal organizácie a spolky až k ich úplnému zániku.

Klikni pre podrobnosti...

Oznámenie budúcej púte v roku 1984 pod nezmeneným pomenovaním mnohých nemilo prekvapilo, ale viacerých potešilo. Spočiatku boli badať menšie reakcie, ale čoskoro všetko utíchlo, odmlčalo sa, ako kedy sa nebolo nič dialo. Ani ja sám som nič podozrivého nespozoroval, ani nepočul, až na nepatrné poznámky, ale čoskoro som pocítil, že som dostal veľkú pomoc a istotu zo strany niektorých slovenských kňazov, ako je Vojtech Zeman, Msgr. Bucko, páter Štefan Zloch, páter Sebastián Labo z Nemecka, páter Anton Baník, Martin Mazák zo Švajčiarska, prof. Dr. Milan Ďurica a ešte dvaja kňazi z Ríma, ktorí sa plno postavili za ďalšie konanie a rozšírenie púte na celonárodnú púť za mučeníka Jozefa Tisu v Altöttingu. Ostatní kňazi v západnej Európe sa dištancovali nielen od púte, ale aj od slovenskej štátnej samostatnosti ako od všetkého, čo s ňou súviselo.

Klikni pre podrobnosti...

Po prihlásení sa viacerých spolupracovníkov, najmä z nepriateľského tábora, ako bola Rada slobodného Československa, rozhlasová stanica Slobodná Európa a Hlas Ameriky, tí boli veľmi dobre informovaní, robili mi veľké služby už aj tým, že novoprišlých informovali o falošnej propagande týchto organizácii a inštitúcii, ku ktorým sami patrili, ale po presvedčení sa o zámernom zavádzaní neinformovaných ľudí, od nich odišli a viac nechcú mať s nimi nič spoločné.

Upozorňujeme, že označenie „svätý“ ako prívlastok k menu mučeníka viery katolíckej a národa slovenského, Jozefa Tisu, je na týchto stránkach používaný v ľudovom význame ako vynikajúci cnosťami, mravnosťou, bezúhonnosťou, vzbudzujúci vážnosť svojou silou, oprávnený, spravodlivý. Prívlastok „svätý“ v ľudovom význame je na týchto stránkach prisudzovaný Jozefovi Tisovi bez odobrenia pápežského úradu Cirkvi. Jeho používaním si správca Rodného domu prezidenta Tisu a týchto stránok nedovoľuje predchádzať úsudku Cirkvi, lež zverejneným dokumentuje kultus svätosti Jozefa Tisu, ktorý dodnes panuje v národe a svojou vlastnou cestou hľadá a nachádza si svoje vlastné výrazové prostriedky.

Inzercia

Odber noviniek

Zadajte, prosím, správnu, platnú a unikátnu adresu e-mailovej schránky. Je totiž možné, že Vašu táto schránka je už registrovaná.
Zadajte, prosím, správnu e-mailovú adresu.
Zadajte, prosím, Vaše meno.
Zadajte, prosím, Vaše priezvisko.
Prosím, udeľte nám uvedený súhlas.
Potvrďte, prosím, že nie ste robot :-)

Prvý prezident v slovenskej poézii (eds. P. Holeštiak, P. Kubica)

Hore