Klikni pre podrobnosti...

Jadro národa vtedy myslelo len v slovenských dimenziách, nie v triednych, stavovských alebo náboženských. Každý pochopil, že na tie časy bola na Slovensku možná len jedna politika: politika ľudovej strany s národným puritánstvom mŕtveho Hlinku, ale živého Tisa a Sidora. Nikto vtedy nezapochyboval o čistote ich úmyslov zachrániť v tejto ničivej situácii to, čo sa zachrániť dalo. A každý vedel, že zachrániť sa dá omnoho viac, ako mohli zachrániť Česi vo svojej situácii a pre seba.

Lebo medzinárodná konštelácia sa vytvorila tak, že za českým národom a českou vecou nestojí nikto vo svete, český národ nemá priateľov, len samých nepriateľov, alebo takých, ktorých jeho osud nezaujíma.

Preto ponechať v ich rukách osud Slovenska zdalo sa vtedy nebezpečné a neúnosné.

A tak každá zbytočne stratená hodina, v ktorej sa neriešila slovenská otázka a odovzdanie rozhodovania o slovenskom osude do slovenských rúk, nezáležalo na tom v akej forme, zvyšovala ohrozenie národa, vyvolávala na Slovensku napätie.

V slovenskej otázke mal Beneš fiktívny plán, ktorý nechcel nechať stroskotať. Záležal v tom, že rokovania preťahoval tak dlho, kým sa neobjaví na obzore nejaký priaznivejší fakt, ktorého by sa chytil. Odkiaľ vtedy takúto skutočnosť čakal, ťažko čo i len domyslieť. Jeho list Karlovi Čapkovi z londýnskej emigrácie pred Vianocami r. 1938 je dokladom fantastických metamorfóz Benešových politických plánov.

Počas septembrovej krízy r. 1938 sa Beneš aj vláda báli len jednej vnútropolitickej komplikácie: aby komunistická strana neovplyvnila široké masy a nezasiahla na vlastný spôsob do krízy. I pre Beneša bolo väčším nebezpečenstvom než hitlerizmus dostať sa do podozrenia, že Sovietsky zväz pomocou Československu robí vpád do Európy, aby v nej nastolil komunistický poriadok.

Ale v liste Karlovi Čapkovi potom napísal takéto názory:

Neudělal jsem Československo Španělskem, ačkoliv jsem byl přesvědčen, že československý lid by se hrdinností vyrovnal španělskému... Ale já jsem přesvědčen, že proces, který uvedl v život r. 1917 Sovětský svaz a který jsme konec konců i my podporovali, se neskončí v marasmu, nýbrž ve vítězství té světové třídy, která, majíc nejvíce povinností, tak jako tak získá pro sebe nejvíce práv. Chci a budu pracovat pro onu část národa, v jejíž budoucnost véřím a která ve spojení s obdobnými vrstvami ostatní Evropy bude míti dosti sily, aby se ujala vlády nad zasněnou Evropou.

Zaregistrujte sa, ak chcete pokračovať v čítaní ...