Vlasť moja drahá, aká si mi pustá,
aká si nemá vo smrteľnom kŕči.
Päsť ti zapcháva skrvavené ústa,
dlávi ťa hora bajonetov hustá
a kým dav čierny v ťažkej hrozbe mlčí,
oproti nebu šibenica trčí.

Slovensko moje, milá moja smutná,
stúlené chvieš sa v pridusenom plači.
Zakúsiš znova ako pomsta chutná,
potupnou slučkou vrah ti srdce sputná,
na tvojich prsiach ako víťaz kľačí,
svet jemu priznal, že je v práve väčší.

Krvavý pokoj šibenica strežie,
v slučke sa do sna ukolíšu vzbury,
slovenské nebo na franforce reže
pohľadu väzňov ostrý profil mreže
a kým krv pijú tie žalárne múry,
Slovensko mlčí. Veď „sloboda“ zúri.

Publikovaná v Literárnom almanachu Slováka v Amerike (1953) a je z literárneho archívu Jozefa M. Rydlu.