Obesili kati kňaza a mučeníka,
hrdinu zavraždili podliaci.
Duša nám vzlyká, aj srdce nám vzlyká,
bráňme si našu pravdu, bratia Slováci!
Plač zvonov v súmraku dní kvíli a stena,
ohavná pohana mučí nás ako mor.
Nie, nedajme sa vrahom zgniaviť na kolená,
v hrudi a v ústach vzpína sa mocný vzdor.
V smutnom zástupe komu duša nechveje sa?
Snáď zláme nás ťarcha slz, žiaľ a náreky?
Ach, oprime slovenskú biedu o nebesá,
jediná nádej náš Boh naveky.
My všetci spolu, všetci verne spolu.
Okovy zloby rozlám, dobrý Boží Duch.
Zločincom nedajme sa ubiť, ani bôľu,
vyhoďme ich na ostrý tatranský vzduch.
Zaťaté päste pália ako plameň.
Protesty, búrte krv mestám a dedinám!
Nad otvoreným hrobom vernosť prisaháme
na všetko, čo je sväté nám.
Kremnica, jar 1947.
Báseň uverejnil tajný študentský časopis Nástup v lete 1947, ktorý vydávali študenti Hviezdoslavovho krúžku Gymnázia v Nových Zámkoch pod vedením Dr. Vševlada Gajdoša a Ladislava Javorského. Šírili ho študenti po celom Slovensku. V septembri 1947polícia zatkla členov odbojovej skupiny v počte asi 130. Išlo o študentov z Kremnice, Banskej Štiavnice, Žiliny a Nových Zámkov. Svojou činnosťou chceli pomôcť svojmu ubíjanému národu. V nasledujúcich rokoch podstúpili mnoho utrpenia v komunistických väzeniach, pomocných táboroch, PTP, kádrovanie a prenasledovanie ich rodín. (Svedectvo 4/2002, roč. 11, str. 12)