- Detaily
- Napísal: Vševlad Jozef Gajdoš
- Kategória: Životopisná spisba
Gajdoš sa narodil 15. mája 1907 vo Veľkej Mani (teraz okres Nové Zámky). Pri krste 19. mája 1907 mu dali meno Jozef. Je štvrtým dieťaťom z ôsmich súrodencov. Rodičia boli poľnohospodárski robotníci, kým sa nezmohli na maloroľníkov. Otec sa volal Rudolf, matka Veronika, rod. Bugarová.
Šesťtriednu ľudovú školu vychodil v rodisku (1913 - 1919). V rodine sa hojne čítavalo. Tak si od mlada zamiloval knihy. Medzitým sa priúčal sedliackej robote. No túžba po knihe ho v jeseni 1920 priviedla do Trnavy za knihárskeho učňa. Na iné školy neboli prostriedky. Knihárska firma Richter mala svoje dielne v budove františkánskeho kláštora. Učeň Jožko sa oknom v chodbe neraz pozeral na veselých františkánskych novicov. Videl ich asistovať pri oltári a počul ich chvály v chóre. Tu sa uskutočnili prvé Gajdošove kontakty s františkánskou rehoľou, v ktorej mienil dosiahnuť svoj životný cieľ. Preto pred Vianocami 1920 zanechal knihárske remeslo a v prvé januárové dni 1921 odišiel do františkánskeho kláštora v Skalici, kde jeho starší brat Janko bol už františkánom pod menom fráter Gilbert.
- Detaily
- Napísal: Július Pašteka In: V tichu kláštorov a knižníc. Bratislava: Lúč, 2004. s. 11-19. ISBN 80-7114-491-6
- Kategória: Životopisná spisba
Františkán Vševlad Jozef Gajdoš (1907 - 1978) naozaj si zaslúži chválu za to, že miloval, objavoval, zachraňoval knihy. Predovšedcým aj preto, že takto konal v nevraživej, nepriateľskej dobe. V päťdesiatych rokoch XX. storočia prenasledovali a likvidovali sa nielen ľudia, aj knihy, vlastne celé knižnice. Najmä rehoľné, cirkevné, s tisícami zväzkov náboženskej literatúry stredovekej, barokovej, rekatolizačnej - až po bernolákovské a svätovojtešské. Tzv. barbarská noc z r. 1950 mala rôzne podoby, napospol neľudské a nekultúrne.
V úvodnom autobiografickom náčrte Gajdoš dosť povedal o svojom živote i činnosti, nie všetko podstatné o neprajnej dobe a jej deformujúcich zásahoch do vedy aj kultúry vôbec. O tom sa žiada uviesť pár zabudnutých či zastieraných informácií.
- Detaily
- Napísal: Demjanič, P. (ed.): Dokumenty k ideológii slovenských národovcov v prvej polovici 20. storočia. Slovenská spoločnosť: Stropkov, 2013. 121 s. ISBN 978-80-971396-0-5 (brož.)
- Kategória: Národovectvo
Prednedávnom vyšla vďaka občianskemu združeniu Slovenská spoločnosť publikácia s názvom Dokumenty k ideológii slovenských národovcov v prvej polovici 20. storočia, ktorá obsahuje Rodobranecký katechizmus (Vojtech Tuka, 1. konfiškované vydanie) a Slovenský národný socializmus (Štefan Polakovič). Ide o málo dostupné diela, ktoré však boli kľúčové pri formovaní ideológie slovenských národovcov v prvej polovici 20. storočia. Ich poznanie je dôležité pre štúdium a pochopenie slovenských dejín v uplynulom storočí.
- Detaily
- Napísal: Pius XI.
- Kategória: Pápežské encykliky
Encyklika Quas primas «O Najvyššom» Svätého Otca Pia XI. daná v Ríme sv. Petra, v jedenásty deň mesiaca december, vo Svätom roku 1925, vo štvrtom roku pontifikátu Jeho Svätosti, ktorou sa do liturgického roku zavádza sviatok Krista-Kráľa.
- Detaily
- Napísal: Holeštiak, P., Kubica, P. (eds.): Prvý prezident v slovenskej poézii : (antológia básní). Čadca : Vzlet, 2004. 209 s. ISBN 8096875973 (brož.)
- Kategória: Poézia
![Prvý prezident v slovenskej poézii [antológia]](/images/dokumentacne/kniha_prvy-prezident-v-sl-poezii_mini.jpg "Prvý prezident v slovenskej poézii [antológia]")
Doslov
V čase, keď Slovensko prežíva hlbokú krízu vlastnej identity, v čase množiacich sa útokov proti všetkému duchovnému, kresťanskému a národnému, v čase, keď o štáte rozhodujú zväčša ľudia, ktorým vôbec neleží na srdci jeho osud a osud jeho obyvateľov, v čase, keď sú tvorcovia slovenskej štátnosti – historickej i súčasnej – zatláčaní do prachu pohŕdania a posmeškov, v čase, keď na slovenskom území vyrastajú ako huby po daždi symboly cudzej iredenty, v čase novej Európy, v ktorej je neskutočný problém umiestniť sochu spolupatrónov Európy v meste, ktoré sa pýši nádvorím Európy, v čase, keď priznanie k vlastnej hrude je podpísaním rozsudku nad vlastnou kariérou, v čase, keď Matica slovenská je celkom vytlačená na okraj kultúrneho, vedeckého a spoločenského diania, v čase, keď nové a nové vlny mladej inteligencie emigrujú zo Slovenska, v čase, keď absentuje objektívny filozoficko-etický diskurz o vlastnej štátnosti, v čase, keď sociálna sieť je skrz-naskrz pretrhaná a Slovensko sa mení na európskeho žobráka, skrátka v čase ťažkej duchovno-sociálnej krízy slovenského národa, zasvietilo z malej kysuckej Čadce svetielko nádeje.