Promo
promo-tisovci-003.jpg
promo-tisovci-005.jpg
promo-tisovci-006.jpg
promo-tisovci-004.jpg
promo-tisovci-007.jpg
promo-tisovci-008.jpg
promo-tisovci-009.jpg
promo-tisovci-011.jpg
promo-tisovci-012.jpg
promo-tisovci-010.jpg
promo-tisovci-013.jpg
promo-tisovci-014.jpg
Slovenský národ dňom 14. marca 1939 bol položený na váhu dejín, aby sa dokázalo, či je schopný a hoden samostatného života, či nie. Pochopili sme vážnosť tohto činu a preto chopili sme sa práce na každom poli, aby sme sa osvedčili pred tvárou sveta. Výsledky tohto vzchopenia sa čoskoro začali ukazovať doma aj v zahraničí. Priateľ sa tešil z nášho napredovania, nepriateľ hľadal vysvetlenie neodškriepiteľnej skutočnosti, že slovenský národ rastie a vzmáha sa. Radosť z budovateľskej práce vzbudzovala čoraz väčšiu odhodlanosť v duši každého Slováka k práci, k statočnosti, k vytrvalosti v započatom diele.
Slováci, Slovenky!
História zaznamenala výrok veľkého pápeža Gregora VII., ktorý povedal utieknuvší do južného Talianska pred nepriateľským náporom na svoje sídlo: „Miloval som spravodlivosť, nenávidel som neprávosť, preto zomieram vo vyhnanstve.“
[Vyslovil vďaku a svoju radosť nad veľkolepou manifestáciou, ktorou sa hlavné mesto štátu osvedčilo za boj proti boľševizmu a tak mohutne odpovedalo na zločiny infernálneho boľševizmu, popáchané v Liptovskom Svätom Mikuláši.] My sme vedeli – hovoril m. i. – čo je boľševizmus. Naši najlepší, popri povolaných veľkých mužoch Európy, písali, rečnili o boľševizme, ale mnohým to nestačilo. Nechceli veriť. Teraz sa však presvedčili, čo je boľševizmus. Našou povinnosťou je vykonať svoju povinnosť v boji proti nemu spolu s ostatnými európskymi národmi na čele s veľkým národom nemeckým.
Šieste výročie vyhlásenia štátnej samostatnosti slovenskej nie je takým početným radom jednoznačných životných prejavov, že by mohol založiť oslavy už zo zvyku automaticky viac-menej mechanicky sa opakujúce. Sme ešte v tom položení, že po týchto oslavách túžime, čakáme na ne a žiada sa nám oslavovať, lebo od týchto osláv čakáme určitý prínos k výstavbe duchovnosti slovenského človeka. Predovšetkým v tomto roku, keď veľká časť nášho štátneho územia je obsadená cudzou mocou. Pre túto okolnosť sa vdieralo do myslí slovenských pokušenie: tohto roku neoslavovať štátny sviatok.
Slovenský a nemecký vojak vedú rovnaký boj, aby zachránili svoje domovy pred boľševickou pohromou. Snahou slovensko-nemeckých novín pre vojakov je upevňovať toto bojové spoločenstvo. Majú počúvať jedného i druhého, že si musia vzájomne ctiť ich národný svojráz a vážiť si kamaráta, ako svojho verného spojenca a spolubojovníka. Súčasne budú tieto noviny šíriť znalosť o krásach a mnohostranných pôvaboch slovenskej zeme, ktoré sa naučí ľúbiť aj nemecký vojak. V tomto zmysle budú tiež symbolom. V tomto zmysle budú tiež symbolom a výrazom priateľského zväzku, ktorý v tomto boji uzavrel slovenský a nemecký ľud.
Závratné obraty tejto vojny mocne zapôsobili na fantáziu ľudí a preto nič sa nerozmohlo tak veľmi ako prorokovanie. Každý chce vedieť, čo bude, ako bude a skoro každý si trúfa dať i odpoveď na túto otázku. Že odpoveď táto podľa povahy ľudí býva rozličná, skusujeme každodenne. Ale treba k tomu i zvláštnej povahy, ba skoro by som povedal, že odvahy, aby si ľudia trúfali hovoriť o budúcnosti na spôsob proroka. Veď kto je to, čo neprorokoval ešte čo to o tejto vojne a nebol nastavšími udalosťami zahanbený? Pre vážneho človeka stačí jedno také poučenie, aby sa nepúšťal i po druhý raz na klzkú pôdu prerokovania, tým väčšmi, lebo vojna sa proroctvami neobráti: ale naproti tomu drží sa radšej toho, že plní denne príkazy vojnovej potreby tak, ako mu to záujem národa a štátu prostredníctvom príslušnej vrchnosti nastoľuje.
Prítulnosť Slováka k rodnej zemi je dostatočne známa. Aj keď ho macošské pomery predošlých cudzích režimov zahnali do ďalekej cudziny, aj keď sa mu tam dobre viedlo, nezabudol na svoju rodnú zem a nevzdal sa nádeje, že aspoň zomrieť príde zasa domov. V tejto prítulnosti je mnoho primitivizmu, ktorý má mnoho spoločného s pudovitým pridržiavaním sa sebe primeranej živnej pôdy u každého tvora. Ako sa človek rozumom a slobodnou vôľou vynáša nad ostatné tvory, tak aj táto primitívna prítulnosť k svojeti vyrastá u slovenského človeka na úroveň povedomej lásky k národu svojmu, ktorá rozumové chápe a hodnotí svoju patričnosť k národnému zväzku a citové ju v sebe zveľaďuje a pestuje. Tak sa stáva, že u povedomého Slováka láska k svojmu národu a jeho hodnotám, teda aj k slovenskému štátu, je kritériom jeho národného povedomia.
Na sklonku občianskeho roku slovenský národ zostavuje súvahu svojho života z roku 1944. Pri tejto prehliadke svojho domáceho frontu nielen že nezabúda na vás, ktorí v cudzine pracujete, ale tým väčšmi si vás pripomína, čím väčšmi si váži vašu prácu v cudzine vykonanú.
Ako po iné roky, aj tohto roku slávime Vianoce. S úprimnou vďačnosťou pokloníme sa láske a milosrdenstvu Pána Boha nášho, že nám poslal svojho Syna, aby nám bol učiteľom, životným vzorom a priateľským pomocníkom v splnení nášho životného poslania. Najhlbší tento zmysel vianočných sviatkov inšpiroval od počiatku vianočné oslavy, ktoré nachádzali výraz v prejavoch radosti a veselosti. Veď čo by bolo bývalo z ľudstva, keby nebol prišiel na svet Kristus? Mali sme a máme teda príčinu tešiť sa pamiatke narodenia Ježiša Krista, lebo vieme, čo je nám a svetu Kristus. Cirkev svätá teda robí správne, keď nastoľuje oslavu narodenia Pána pravidelne ako inokedy bez ohľadu na náhodilé okolnosti, v ktorých sa má oslava odbavovať. Vedená je správnym hodnotením jednotlivých zložiek týchto osláv.
Cesty jednotlivcov i národov, idúcich za inými vecami, než za žiarivou hviezdou Boha, zaznamenali už mnohé katastrofy. Dnešné položenie ľudstva je toho najväčším dôkazom. Streštení hlásatelia svetovej revolúcie cez milióny, hekatomby ľudských obetí ženu sa za svojím cieľom. Nenásytní držitelia bohatstva tohto sveta zapríčiňovaním svetovej biedy idú za bezvýhradným sústreďovaním zlata vo svojich rukách. Nielenže nič nedávajú pri svojich gigantických obetiach na povznesenie a pozdvihnutie človeka, ale práve obava pred tým, že sa mocne hlásime k systému nového usporiadania sveta, k novej úprave mocenských a sociálnych pomerov ľudstva k systému hlásajúcemu lepší život, spájajú plutokrata s proletárom, aby tak ubíjali človeka v jeho dôstojnosti.