Pokračovanie pojednávania v trestnej veci proti Dr. Jozefovi Tisovi a spol. pred Národným súdom v Bratislave dňa 6. Januára 1947.
/:Pred otvorením pojednávania upozornil predseda obžalovaného Dr. Tisu, že po vstupe do súdnej siene má súd pozdraviť.:/
Predseda: Znova otváram pojednávanie v trestnej veci proti Dr. Jozefovi Tisovi a spol. Konštatujem, že sú prítomné tie isté osoby ako predošlý deň.
/:Obhajca Dr. Ernest Žabkay v mene obrany obžalovaného Dr. Jozefa Tisu oznámil súdu, že predkladá dôkazné návrhy, ktoré začal čítať. Predseda prerušil reč obhajcu Dr. Žabkayho, aby dôkazné návrhy, keďže ich má písomne zachytené, predložil súdu, písomne. Súd i tak bude musieť o tom rozhodovať.:/
Dr. Žabkay: /:odovzdal písomné vyhotovenie dôkazných návrhov predsedovi súdu s poznámkou, že verejnosť pojednávania by vyžadovala, aby návrhy boli na pojednávaní prečítané. Na žiadosť vedúceho obžaloby Dr. Rigana, odovzdal mu predseda dôkazné návrhy prevzaté od Dr. Žabkayho s tým, aby sa obžaloba na budúci deň k návrhom vyjadrila.:/
Predseda /: k zapisovateľovi :/ Pán kolega zavolajte svedka pána arcibiskupa Dr. Karola Kmeťku.
/:Do pojednávacej siene vošiel svedok Dr. Kmeťko a pozdravil súd:/
Dr. Tiso: /:k predsedovi súdu:/ Smiem vstať?
Predseda: Prosím.
/: Dr. Tiso pozdravil arcibiskupa Dr. Kmeťku povstaním a uklonením. Dr. Kmeťko podal obžalovanému Dr. Tisovi ruku.1:/
Predseda: Ráčte si sadnúť pán svedok. /:Stalo sa.:/
Identifikácia svedka a vzťah k Dr. J. Tisovi
Predseda: Vy ste prosím pán arcibiskup Dr. Karol Kmeťko?
Dr. Kmeťko: Áno
Predseda: 71 ročný?
Dr. Kmeťko: Áno.
Predseda: Narodený v Dolných Držkovciach?
Dr. Kmeťko: Áno, tak je.
Predseda: V Nitre bývajúci?
Dr. Kmeťko: Áno.
Predseda: Arcibiskup v Nitre?
Dr. Kmeťko: Áno.
Predseda: Ste v nejakom príbuzenskom pomere k obžalovanému?
Dr. Kmeťko: Nie.
Predseda: Máte k nemu nejakú neprekonateľnú nenávisť?
Dr. Kmeťko: Naopak, nakoľko dľa cirkevného zvyku každý biskup je cirkevným otcom svojich veriacich a svojho duchovenstva, takže ich vždycky oslovuje v listoch „delecti filii“ a naopak, kňazi, keď píšu svojmu biskupovi ordináriusovi, oslovujú ho ako svojho duchovného otca, – ja mám vlastne vzťah duchovného príbuzenstva ako je napríklad pri krste, alebo pri birmovke, čo je teda v istom zmysle slova niekedy aj prekážkou, aspoň dľa cirkevného zákona, pri uzavretí manželstva.
Teda, keby sme to per analogiam vzali do povahy, aj čo sa týka svedčenia, mohlo by sa to tu aplikovať. Pravdaže keď sa to aj nestane, tá zásada, že otec nemôže svedčiť vo veci obžalovaného syna alebo naopak, teda hovorím, ja týmto nepopieram to právo svedeckej vrchnosti, že ma môže vypočuť, hoci som jeho duchovným otcom v jeho záležitostiach, aby som povedal to, čo je skutočnosť, pravda, to čo o ňom viem.
Istá vec je, nakoľko moja pamäť už nieje taká bystrá ako pred 20-30 rokmi, že moje rozpomienky sú nie rozsiahle, iste sú kusé, ale hotový som vydať svedectvo o všetkom, na čo sa určite pamätám a na to teda, na čo mi budú kladené otázky.
Predseda: Slovom, Vy sa týmto duchovným príbuzenstvom necítite nijako hatený v tom, aby ste objektívne vo veci vypovedal pravdu.
Dr. Kmeťko: Necítim sa hateným.
Predseda: Teda, ja Vás musím upozorniť, že ako svedok, pred súdom nielen, že musíte vypovedať čistú pravdu, ale nemôžete nič zamlčať, čo je Vám vedomé, čo je Vám známo. Keby ste tak učinili dopustili by ste sa nielen morálneho poklesku v zmysle cirkevných a morálnych predpisov, falošného svedectva poťažne falošnej prísahy, nakoľko budete poprípade sprisahaný, ale aj ťažkého trestného činu podľa civilných zákonov.
Ináč môžete neodpovedať ako svedok na také otázky, ktoré by Vám osobne, alebo Vašim najbližším príbuzným krvným spôsobom spôsobili ťažkú ujmu, alebo škodu. Na také otázky môžete neodpovedať. Rovnako nemôžete byť vypočúvaný na také otázky, ktoré ste sa dozvedel vo spovedi, na také fakty, ktoré ste sa dozvedel vo spovedi alebo inak cirkevnými predpismi zakázané.
/:Predseda prečítal ustanovenie podľa ktorého duchovného nemožno vypočuť o tom, čo sa dozvedel vo spovedi, alebo s cirkevným záväzkom zachovávať tajomstvo, teda kde cirkev už pre tento prípad ustanovuje, že musí duchovný ako taký zachovať tajomstvo.:/
Netýka sa to ovšem vecí len takých, ktoré ste sa dozvedel len ako duchovný a o veciach konkrétnych nejakej osoby.
Dr. Kmeťko: Prosím som povinný povedať také veci, ktoré som sa dozvedel od svojich priateľov s tým, že „to ti poviem ako najdôvernejšie tajomstvo“. Teda človek to prisľúbi, viazaný je sľubom tomu istému a teda jestli voľačo také by povedal, vtedy vlastne zruší on svoj sľub, učinený tomu istému. Teda to je asi prirodzene zákon, že keď voľakto sdelí voľačo ako dôverné, že to je ako sa hovorí zakopané, ako spovedné tajomstvo. Teda jestli by súvisela moja výpoveď s takýmto sdelením, s takýmito správami, som ja povinný to povedať?
Predseda: Áno. Podľa svojej prísahy, ktorú zložíte, že nezamlčíte nič, musíte to povedať.
Tak by sme prikročili k Vášmu výsluchu. Vy ste už boli vypočutý. Trváte na svojej výpovedi, ktorú ste učinili?
Dr. Kmeťko: Trvám. Teda vo všeobecnosti ako som povedal pánu vyšetrujúcemu obžalobcovi, že nejaké veci štylárne sa mi tam nepáčia, ale keď to už bolo vlastne odklepané, som povedal: Zásadne teda je to pravdivé a preto môžem povedať vo všeobecnosti, najviac by som mohol dať vysvetlenia na niektoré body, ako som to rozumel pri výpovedi, ale zásadne podstatne trvám na výpovedi.
Zoznámenie sa s Dr. Jozefom Tisom a jeho pôsobenie po kňazskej vysviacke
Predseda: Teda povedzte nám, kedy ste sa zoznámili s obžalovaným Dr. Jozefom Tisom?
Dr. Kmeťko: Zoznámil som sa s ním v Žiline, myslím ako farár Tepličky. Náhodou som sa s ním stretol, on myslím prišiel práve z Pázmanea vysvätený2.
Predseda: Kedy to bolo?
Dr. Kmeťko: V ktorom roku to neviem. To bude súvisieť s tým kedy on asi bol vysvätený, z Pázmanea kedy prišiel. Ale sme sa vyprávali o teologických veciach. Krátko sme sa rozprávali, nič politického. Teda to bolo prvé stretnutie.
Potom som sa s ním stretol a bližšie som ho poznal, keď ma on koncom prvej vojny svetovej navštívil v Tepličke ako profesor a keď sa ma opýtal, predložil mi návrh, že by sme mali založiť slovenský spolok literárny pre kňazov a slovenský duchovný časopis. O tomto sme sa vyprávali. To bolo vlastne bližšie poznanie. To bolo koncom svetovej vojny.
Predseda: Teda ešte za vojny?
Dr. Kmeťko: Ešte za vojny. Medzi tým ja žiadne styky, korešpondenciu, som s ním nemal. On potom neskôr aj založil ten kňazský časopis „Duchovný pastier“. To viem, že ho založil a reguloval ho aj ako môj sekretár. Tiež bol redaktorom toho časopisu a požíval ako redaktor veľkú vážnosť zvlášť u duchovenstva. Zaoberal sa ten časopis s vecami čisto cirkevnými a spolu myslím boli tam aj kázne, alebo náčrty kázní. Mal byť ten časopis – aj bol asi poldruha roka – aj spoločným časopisom úradným biskupského zboru, takže všetky zväzky cirkevné čo chcel niektorý ordinárius oznámiť, to uverejnil v tomto „Duchovnom pastierovi“.
Predseda: Akou rečou bol písaný?
Dr. Kmeťko: Slovenskou, kde tu napríklad aj latinskou, keď sme dostali z Ríma niektoré encykliky, a to bol aj jeden cieľ, aby každý biskup nemusel osve dať tlačiť tie encykliky pre svojich kňazov, že s tým by sa usporilo, keď to bude v jednom časopise pre celé Slovensko. Teda on bol spolu aj redaktorom. To dlho netrvalo. Potom na návrh nebohého biskupa Fischera-Colbrieho3 sme odstúpili od toho. Čo sa viem pamätať, jemu ako redaktorovi sa to nepáčilo. To jest, to bolo spojené skutočne s takými ťažkosťami a samé duchovenstvo si to prialo, aby každá diecéza mala svoj osobitný diecézny časopis, preto sme od tohoto upustili. On ho potom redigoval ako časopis odborný pre duchovenstvo.
O pôsobení J. Tisu v Nitre za biskupa V. Batthyányho a biskupa K. Kmeťku
Predseda: Viete vy niečo o jeho pôsobení ako špirituála?
Dr. Kmeťko: O jeho pôsobení ako špirituála nemôžem nič povedať, lebo len ako dedinský farár zaujímal som sa o veci pastorácie, len to som počul, že bol, teda že je špirituálom a predpokladal som, nakoľko za duchovného správcu bohoslovcov vyvolí si ordinariát vždycky toho najschopnejšieho nielen intelektuálne, ale aj morálne najschopnejšieho, že musí byť skutočne zodpovedný za to a že musí konať riadne svoj úrad.
Predseda: A nehrala tuná rolu aj tá okolnosť že akej bol národnosti? Mohol byť špirituálom u Batthyányho4 Slovák? – Otvorený Slovák?
Dr. Kmeťko: Otvorený Slovák nemohol byť, tichý Slovák mohol byť. Otvorených Slovákov to bolo z každej diecézy asi jeden – môžem povedať asi 10 %; Potom veľkú čiastku duchovenstva tvorili takzv. tichí Slováci a jedna čiastka sa považovala za Maďarov. O ňom ja predpokladám, isto neviem, do ktorej triedy on patril. O to som sa nezaujímal, nakoľko som s ním nekorešpondoval atď., ale z toho, že keď on ako spirituál prišiel ku mne a žiadal založiť spolok literárny slovenský ešte za Batthyányho – z toho odpovedá, že musel byť tichým Slovákom, lebo ináč by na toto nešiel. Keď on bol tichým Slovákom, to toľko znamená, že v srdci nebol spokojný s pomerami maďarizačnými, ale to nedal najavo a Batthyány o tom nevedel. On by nebol strpel otvoreného Slováka, aj to viem, že Batthyány hoci on bol Maďar a otvorených Slovákov nemal rád, predsa nebol taký agresívny proti otvoreným Slovákom ako iní biskupi, čo dal na vedomie, že chcel5 aj slovenský časopis založiť, ale aj z toho, že mňa v jednej veci podporoval a síce preto, lebo ako sa on vyslovil, že on to nestrpí aby každého kňaza keď ho chcú znemožniť biľagovali s panslavizmom a pri zapĺňaní jednej fary odporučil ma hoci vedel, že som otvorený Slovák.
Predseda: Pán svedok vedel ste vy o pôsobení obžalovaného a jeho článkoch v „Nyitramegyei Szemle“6?
Dr. Kmeťko: Na to sa skutočne – nakoľko vtedy som nebol v Nitre, prišiel som tam až v roku 1921, že čo písal vtedy zvlášť v maďarských časopisoch, o tom neviem povedať. O tom povedia iste iní, dozaista ste si vypočuli, alebo vypočujete.
Predseda: Ráčte nám povedať čo ste povedali o konsekrácii a s tým spojených okolností.
Dr. Kmeťko: Prosím. Ja keď som bol vymenovaný už v roku 1920 za biskupa nitrianskeho dozvedel som sa – to mi hovoril aj Cvinček7, na to sa viem pamätať – „no nebudeš tam mať na ružiach postlané. Mienka všeobecná politická je proti slovenskému biskupovi“, ba mnohí boli, ktorí, aby odcudzili veriacich od nás, že tí traja noví biskupi sú vlastne husitskí biskupi. No my sme sa usmiali, išli sme tam a čo sme počuli? Že Tiso, obžalovaný, keď sa české vojsko blížilo k Nitre, na biskupskom koči, s vedomím Batthyányho išiel vítať to české vojsko, že tomu možno pripísať – čo mi jeden kanonik, generálny vikár už nebohý, povedal asi dva tri krát, – že v Nitre odsúdili ten čin, že v Nitre, ktorej obyvateľstvo nebolo slovenské, je všeobecná mienka, že „Čechov na krk nám priviedol Tiso s tým, že vítal české vojsko.“
Teda toto som počul o ňom a veľmi ma prekvapilo, keď som v januári 1921 tam prišiel, že vtedy on konal prípravy na vysviacku troch biskupov. Mal som tam málo priateľov, zvlášť Slovákov i medzi kňazmi, i kapitula zväčša nebola priaznivá, čo je samozrejmé, lebo ináč by sme neboli vymenovaní tam. Takže keď prišiel so mnou aj Micara8, ten sa divil keď počul, že ma trochu chladno prijala kapitula, aj mesto. Vtedy ja som sa – hovorím – málo prekvapil, že obžalovaný sa dal úplne do služieb Slovenskej veci a že mi išiel po ruke, že všetko pripravil tam, hoci mnohí robili ťažkosti v každom ohľade, – aby každý kto príde mohol byť uhostený, ubytovaný – vopred hlásili len úradných hostí vyše 200 – bolo ich treba ubytovať primerane a on celú prácu na seba vzal. Viem, že sa ponosoval, že celú noc nespal. Ja keď som to videl, že on sa exponuje za mňa, za slovenského biskupa, ja som to honoroval a prijal som ho za sekretára. On túto úlohu svedomito konal ako muž vzdelaný v teologických veciach a čo sa týka slovenčiny, teda podporoval tiež, usiloval sa podporovať slovenských kňazov atď., nebol spriatelený s maďarskými kňazmi a práve preto bol – môžem povedať, dokiaľ tam bol, bol mojou pravou rukou.
O politických názoroch J. Tisu a vzťahu k organizáciám Sokol a Orol
Predseda: Zaoberal sa politikou?
Dr. Kmeťko: On ale začal politizovať takým spôsobom, čo sa nezrovnala s mojim politickým aj cirkevným presvedčením. Ja som potreboval úradníka, ktorý pracuje predovšetkým v kancelárii.
Predseda: Prosím pekne nebolo to snáď len to, že sa takto zachoval voči Čechom, nebolo to snáď len preto, že mal ako politik – lebo on mal takú žilku politickú vždycky v svojom živote, že ako politik mal – zmysel pre politické nutnosti?
Dr. Kmeťko: To prosím, neviem na to vám povedať, len, že to bol človek veľmi exponovaný a následkom toho, že vtedy stratil dôveru Nitranov9.
Predseda: Lebo potom zase vítal Nemcov atď. pozdejšie, tak snáď to bolo len z politickej nutnosti. On ako človek so širokým obzorom a politickým úsudkom asi videl, že o čo sa jedná. Nebolo to snáď preto, že potom takto sa choval ku českému vojsku, lebo potom hneď na to, ako ste nám ráčili povedať zaujal politicky stanovisko nepriaznivé voči Čechom, takže do konca sa preto dostal do konfliktu s trestným zákonom a musel ste ho zbaviť miesta sekretára.
Dr. Kmeťko: No prosím, teda, nemyslím; u neho ja som zbadal vždycky, že u neho podstatné presvedčenie politické je : „Som v prvom rade Slovák a budem hájiť práva Slovákov proti druhým, ale natoľko budem s nimi spojený nakoľko to bude osožiť národu slovenskému.“
Ráčili ste spomenúť, že prišiel do protivy so zákonmi. Ja viem, že tam nebola zášť protičeská, ale láska – mohol by som povedať – cirkevná. Už vtedy boli v protive tie dve organizácie telocvičné: Sokol a Orol10. Štátoprávne boli rovnocenné, rovnako uznané, s tým rozdielom, že Orol bol na kresťanskom, teda na katolíckom základe a Sokol ten bol na proticirkevnom základe. Ten to dal na vedomie, však boli celé brožúry v českej reči čo vyšli, že vlastne teda ten Sokol je proticirkevne naladeným, že jeho výchova je proticirkevná. Teda on nie, žeby bol chcel proti Čechom bojovať, mohol povedať Šrámkovi a ostatným: „Neprichádzajte nám s Orlom, to je české.“
Predseda: Bolo tomu tak aj v Nitre?
Dr. Kmeťko: Aj v Nitre považovali Orla za katolícku organizáciu a Sokol za proticirkevnú organizáciu.
Predseda: Ale veď vieme, tu sme mali svedka Rozima11, ktorý bol tiež katolícky kňaz a bol starostom Sokola v Nitre.
Dr. Kmeťko: Áno prosím, bol, nielen on, ale aj Dr. Okánik12, boli veľmi spriatelený, ale...
Predseda: No, tak možno povedať, že i v Nitre bol ten Sokol proticirkevný?
Dr. Kmeťko: Áno, môžem povedať, za aký ho považovali, okrem pána Rozima, tak bol považovaný, to sú odchýlky: „exceptiae firmant regulum“13, i medzi kňazmi sa našli. Veďže im vyhovoval, išli tam. On teda exponoval sa za Orla. Keby bol mal tendencie protičesk boli i niektorí katolícky kňazi členmi Sokola a snáď nie z presvedčenia proticirkevného, ale é, bol by vyháňal i Orlov, ale on celý svoj slobodný čas, ešte i v noci venoval Orlu. Bol na slovenských divadelných hrách, on ich pripravoval a chcel, aby mládež ta sa zoskupila, čo on vlastne aj docielil. Teda nie zášť protičeská, ale záujem cirkevný ho nútil, že ako korektný kňaz má podporovať tú československú organizáciu telocvičnú, ktorá zodpovie aj cirkevnému duchu.
Predseda: Nakoľko sa venoval politike ako kňaz?
Dr. Kmeťko: To je už iné. Ja neviem, čo povedal potom v tých rečiach politických, pre ktoré bol zatvorený, len potom som mu dal na vedomie, že ja potrebujem úradníka...
Predseda: A keď bol odsúdený na dva mesiace, aké dôsledky ste z toho vyvodili?
Dr. Kmeťko: Dôsledok bol tam, že som mu dal priateľsky na vedomie, že nemožno odo mňa očakávať, aby som mal práve sekretára takého, ktorý bol odsúdený a ktorý sedel. Dal som mu to vtedy na vedomie on to prijal bez všetkého odporu. Bol najprv za profesora menovaný a potom žiadal faru a do Bánoviec som ho ustanovil. Keď voľakto chce politicky účinkovať, nech to činí, môže to ako kňaz robiť, ale tu žiada sa nestraníckosť v biskupskom úrade. Práve preto nemožno zvlášť exponovaných politikov držať v aule, a že on – hovorím v tomto bol vlastne rozdiel medzi nami politický že on sa exponoval až veľmi za stranu autonomistickú, Hlinkovu a ja hoci som bol spoluzakladateľom tejto Hlinkovej strany, potom som sa utiahol, keď som videl, že prevláda tam istý smer, ktorý sa mne neľúbi on aj mnohým mojim priateľom, takzvaný – ako to vtedy hovorili – Tukov smer. Teda hovorím, on by tým, že bol exponovaným už vtedy v strane Hlinkovej, tým neprezrádzal on protirepublikánsku protičeskoslovenskú tendenciu, lebo tá strana bola povolená tak, ako sociálno-demokratická, agrárna, komunistická strana bola povolená, mala poslancov, ba že ho považovali – môžem povedať – štátotvorného politika, toho dôkazom je, že bol menovaný za československého ministra zdravotníctva vo vláde. Teda, videl som, že on, dobre, mohol sa previniť, mohol byť odsúdený – avšak len polovicu si odsedel – mohol byť odsúdený, ale zato on rozhodne14...
Predseda: Veď sme mali aj nemeckých ministrov za Československa – sudetských. No, prosím, tak potom tuná nám povedal pán svedok, že Dr. Jozef Tiso to nemilo znášal a dotklo sa ho to, keď bol odstránený zo sekretariátu.
Dr. Kmeťko: Ale nedal to tak najavo; nepovedal, prosím, videl som dozaista, že by sa mu to bolo ľúbilo.
Predseda: Potom ste povedal tiež: „Cítil som to, že Tiso od tých čias sa choval ku mne s istou rezervou a prerušil so mnou všetok styk, okrem stykov cirkevných.“
Dr. Kmeťko: To je pravda, že on následkom toho, že bol zamietnutý z Nitry, odišiel, že sa nechoval s tou dôverou, ako predtým. To je pravda, to aj z toho vidíme, že keď aj niekedy prišiel do Nitry atď. že ma nenavštívil, alebo len na krátkych pár minút ma navštívil, ale zato v cirkevných veciach bol i naďalej korektný natoľko, že ja som ho tam menoval dekanom v Bánovciach, lebo videl som, že cirkevné povinnosti si koná.
Predseda: Z toho by sa dalo usudzovať, že on nehonoroval to vaše objektívne a v záujme cirkvi zaujaté stanoviská, ale bral to osobne ako ujmu, ako krivdu, ktorá sa mu stala z vašej strany.
Dr. Kmeťko: No ja myslím, že on bol už aj vtedy toho presvedčenia, čo hovorili kňazi aj tí takzv. panslávski kňazi oproti svojím biskupom Maďarom, že „v politických veciach mi biskup nerozkazuje“ a skutočne v politických veciach nielen biskup nerozkazuje, ale do toho sa nemieša ani pápež.
Predseda: No dobre, ale v politických veciach by to nebolo potom chápateľné, keby takéto stanovisko zaujal, keď síce cirkevne sa s Vami stýkal, ale osobne viacej nenavštevoval, to poukazuje na to, že to bral osobne ako urážku, resp. krivdu z vašej strany.
Teda dekanom – farárom bol vymenovaný v roku 1924 v Bánovciach?
Dr. Kmeťko: Na rok sa nepamätám.
Predseda: Tuná ste nám to tak povedali.
Dr. Kmeťko: Tam sa to dá zistiť v Nitre, ale ja hovorím, na rok sa nepamätám a je to vec ozaj nie podstatná.
Predseda: Potom ste nám povedali, že v roku 1925 ste ho vymenovali za inšpektora školského a v roku 1927 ste mu dovolil stať sa ministrom zdravotníctva československej vláde, hoci ste sa vtedy už rozišli s Hlinkovou stranou a priklonili ste sa k Československej strane lidovej.
Dr. Kmeťko: V Nitre som mohol vtedy diktovať pánu Dr. Šujanovi tieto dáta, lebo tam som mal v ruke schematizmus a tam je napísané: „Vtedy bol menovaný dekanom, inšpektorom, dal som mu povolenie stať sa ministrom“ konečne keď si to československá vláda žiadala a on nemal žiadosť, aby mohol prijať ten úrad, predostrel som to a teda prišlo zvolenie z Ríma.
O vzťahoch medzi Dr. Tisom, Dr. Kmeťkom a Dr. Budayom
Predseda: Potom ste tuná hovorili, že ohľadom toho vášho pomeru k Dr. Tisovi počas jeho sekretárovania ste nám povedali takto: „Ten priateľský pomer ochladol až vtedy, keď sa naše politické cesty začali rozdvojovať. Tieto naše cesty sa úplne rozdvojili vtedy, keď som bol nútený prikloniť sa k smeru Československej strany lidovej preto, lebo i keď som cirkevný program ľudovej strany schvaľoval, nemohol som sa stotožňovať s jej politickou taktikou a s voľbou prostriedkov, ktoré ona používala, ktoré sa mi nezdali byť v súlade s československou štátnosťou.“
Dr. Kmeťko: Prosím, to podpíšem. Skutočne bol som členom Československej strany lidovej.
Predseda: Povedali ste nám, že „Tiso sa v politike riadil úplne samostatne a suverénne a nikdy i keď bol mojim tajomníkom sa so mnou o politických veciach neradil.“
Dr. Kmeťko: To je pravda.
Predseda: /:číta:/ „Naproti tomu viem že sa radil s Dr. Budayom15 a s týmto spolu aj pracoval.“
Dr. Kmeťko: To pripúšťam.
Predseda: /:číta:/ „Dr. Buday sa so mnou naproti tomu dosť často radil v politických veciach a bol so s ním v dôvernejšom pomere i v politických veciach.“ Tak prosím: Dr. Buday sa i v politických veciach s vami radil a bol tiež v Hlinkovej ľudovej strane. Prečo tuná nebolo toho pomeru ako s Tisom?
Dr. Kmeťko: Skutočne, radil sa, a zvláštne na to sa pamätám, keď išiel nato zasadnutie tých slovenských poslancov do parlamentu, kde sa rozhodovalo o odtrhnutí Slovenska od Československej republiky. Vtedy – na to sa pamätám – prišiel s tou zvesťou: „Zajtra ideme a máme rozhodnúť v Bratislave, či ostaneme v jednom zväzku štátnom, alebo nie. My, politici, ako ja viem, sme zato, že na žiaden pád netreba trhať tieto zväzky.“
Ja som hovoril: „Celkom správne, každý Slovák vlastne to očakáva, neodtrhnúť sa, vytrvať“, tak ako on povedal tú reč, ešte predtým v sneme cirkevnom, že naveky navždy budeme s Čechmi spolu16. Veľké bolo ale moje prekvapenie, keď on na druhý deň alebo na tretí deň sa vrátil a sdelil mi, že „všetko bolo márne, my sme všetci prišli s tým rozhodnutím, že vytrváme, len prosím, keď nás začali prehovárať a dali nám najavo, že Slovensko alebo zanikne, bude roztrhané, alebo....“
Predseda: To je už pozdejšie. Mňa zaujíma, otázka znela tak, pán arcibiskup, že prečo, ako nám ráčite vysvetliť to, že Dr. Buday, ktorý, ktorý bol tiež členom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany aj vtedy ešte za Československa, za prvej republiky, chodil k vám sa radiť v politických veciach, kdežto Tiso nechodil. Aký bol rozdiel medzi týmito dvoma kňazmi a príslušníkmi Hlinkovej ľudovej strany?
Dr. Kmeťko: Rozdiel asi ten bol, prečo Buday chodil viac ku mne, ako on? Tiso býval v Bánovciach, teda na vzdialenosť myslím osemdesiat kilometrov, a Buday býval na osemdesiat krokov odo mňa. A chodil každý deň keď bol doma, do Hradu na služby Božie a po službách Božích prišiel, teda referovať, alebo opýtať sa voľačo.
Druhá príčina bola tá, že on je vlastne môj spolužiak, bol mojím spolužiakom, spolu sme boli vysvätení a ako starí Slováci dopisovali sme si celé roky, vždycky, teda dôvernejší osobný pomer to bol. Videl som, že je v ňom slovenský a slovanský duch. To som zbadal uňho viacej....
Predseda: No dobre, to vieme veľmi dobre.
Dr. Kmeťko: To uznáte, že starých Slovákov si viacej vážime, ako potom tých mladších. To je celkom samozrejmé, ale ten obrátený Šavel môže byť zato horlivejší Slovák, ako ten predošlý, ako iní. To pripúšťam, že aj on, ako konal a mnoho veci robil aj v záujme národa, že teda on zato odrodilcom nebol. To som zbadal, ale mne bol dozaista v politickom ohľade milší Buday, ako... (on – Tiso, pozn. redaktora)
Predseda: Nejde tuná o odrodilstvo. Ide o istý politický smer a o Budayovi vieme, že veľmi ťažko niesol aj 14. marec a zomrel veľmi rýchle a v horúčke rozprával to, čo jeho dušu bolelo. To vieme veľmi dobre, tie jeho výroky a myslím, že i vám sú známe Budayho výroky v tomto smere...
Dr. Kmeťko: Neviem prosím.
Predseda: ...takže on zadržal skutočne to svoje presvedčenie československé vzdor tomu, že pomery a ľudia prinútili ho k tomu, že by zostával v tej strane, ktorá potom zaujala celkom nepriateľské stanovisko k tejto otázke.
Tak nebolo to snáď preto, že Buday bol predsa len úprimnejší v tomto smere československý štátny občan?
Dr. Kmeťko: Pripúšťam.
Predseda: Lebo vy ste nám to tak povedal: „Keď Buday prišiel z Bratislavy po vyhlásení, nezávislosti Slovenska, s poľutovaním mi oznámil, že nebolo možné odolať nátlaku Berlína, ktorý na Slovensko pôsobil, aby sa odtrhlo od Republiky. Keby to vraj neboli previedli, bola by hrozilo Slovensku rozkúskovanie a záhuba.“
No on aj inšie povedal: (nepokračuje, pozn. redaktora)
O povolení Vatikánu pre J. Tisu
Predseda: Potom bol zvolený za prezidenta a žiadal od vás povolenie, aby mohol úrad prijať, resp. si podržať ten úrad. Vy ste túto jeho žiadosť predložili niekam a s akým výsledkom?
Dr. Kmeťko: Najprv žiadal povolenie k tomu, aby mohol prijať predsedníctvo slovenskej vlády. Prišiel, keď ešte nebol Slovenský štát. Žiadosť jeho bola predostretá, lebo k tomu treba súhlas Ríma, Vatikánu a odtiaľ sme dostali myslím telegraficky odpoveď od rektora československého kolégia Rovedu17: „Tiso v danom prípade môže celkom slobodne úrad prebrať.“
Predseda: To bol ministersko-predsednícky úrad.
Dr. Kmeťko: Potom, keď bol zvolený za prezidenta a tam sme boli prítomní, povolal nás, aj sme boli prítomní, sme tam prejavili súhlas, či katolícki biskupi, či evanjelickí biskupi, sme prijali jeho voľbu s radosťou. Vtedy on podal žiadosť, že keď bolo už dovolenie predošlé na ministerské predsedníctvo, aby mohol zaujať – lebo to je už vyšší stupeň politickej moci – aj toto. Jeho žiadosť bola tiež predostretá. Odpoveď písomnú som nevedel v archíve nájsť, či preto, že vtedy pošta zle fungovala, či pre inú príčinu, dosť na tom, možno, že to Rím vybavil tým, že Msgr. Forni18, ktorý často chodil ku mne – to určite nemôžem povedať ani svedčiť – keď vyprával o slovenských veciach, dozaista mi povedal, že môže aj tento úrad ďalej držať, lebo ináč keby som bol ja nemal uistenie, že Svätá stolica súhlasí, to by mi bola sdelila, ale nato sa neviem pamätať, snáď ani Forni neviem istotne, či mi to sdelil úradne.
Ale o veľa vážnejšie je v tejto veci, že Svätá stolica ho de facto uznala, keď aj nemáme písomné doklady o tom, že Svätá stolica svojho zástupcu charge d'affaires Msgr. Burzia sem poslala, vyjednával ten zástupca a Svätá stolica vyjednávala s ním cestou svojho zástupcu.
Predseda: Ale v akej funkcii a v akej hodnosti a s akým titulom bol poslaný ten zástupca Vatikánu sem. Bol oficiálnym zástupcom?
Dr. Kmeťko: Oficiálnym zástupcom – rozhodne!
Predseda: Bol legátom?
Dr. Kmeťko: Teda nunciom nebol, ale keď si to Slovenský štát žiadal, že aby aj Vatikán mal tu zástupcu, keď už dvadsaťdeväť štátov malo tu svojho zástupcu, delegáta, medzi nimi aj veľké štáty uznali Slovenský štát, aj veľké štáty ako je napríklad Rusko, mali tu svojho zástupcu , teda aj on poslal svojho zástupcu a to je zvláštne, že nedávno keď noviny v tejto veci priniesli pri vymenovaní nového arcibiskupa správu o pomere Československej republiky k Rímu – to poznamenali dozaista na pokyn z vyššej strany, lebo v takých veciach nemôžu noviny bar čo písať, a to pripísali k dobru Svätej stolici, že keď Nemci vyhnali z protektorátu zástupcu Svätej stolice, nuncia, že Svätá stolica poslala svojho zástupcu aspoň do zbytku republiky, čo z nej ostalo, že aj tam poslala svojho zástupcu. Prosím, to pripisovali Svätej stolici, nie, že akoby to bolo bývalo proti Československej republike, ale dobre, keď len jedna tretina z tej Republiky ostala, my aj s tou tretinou chceme udržovať styky, nie ako s nejakým podriadeným nemeckým vazalským štátom, ale ako so samostatným štátom chceme udržiavať styky a s tým uznáme indirektne Československú republiku. Tak to bolo v novinách a bol som prekvapený, že tieto nunciáty – neviem odkiaľ pochádzali – prijala aj vládna tlač.
Predseda: Ťažko by to bolo takto vysvetľovať. No prosím. Tuná ste potom povedali: „Známe mi je, že Tiso zotrvával vo svojom úrade i napriek tým intrigám, ktoré vyvrcholili v Salzburgu19, len preto, aby protislovenské tendencie boli znemožnené vo vedení Slovenského štátu.“
Dr. Kmeťko: Teda to sa všeobecne o tom hovorilo, všetci tí, bárs ja ako politik som sa ako biskup nemal moci miešať, ale vtedy, i teraz to isté hovoria, že on vlastne po Salzburgu mohol sa zrieknuť, lebo tam bol urazený, to bol pokus na jeho odstránenie, aby sa do rúk iných nepovolených dostalo kormidlo Slovenského štátu.
On to teda neučinil. Niektorí hovoria, je pravda, že to bolo preňho uponížením, ale že on to urobil v záujme Slovákov, slovenského národa, lepšie zvlášť, keď už vtedy prišla nacistická idea k uskutočneniu, proti ktorej sa on vždycky bránil a keď jeden jej hlavný bod vyhnanie Židov a samozrejme pod tým rozumel spolu i Čechov. No neviem, že on keď som sa s ním stretol, mi povedal, že on prijal to konečne, ale s tým, že on bude rozhodovať na ktorých židov sa to nemá vzťahovať, aby mohli ostať. To je...
Predseda: To je už iná otázka.
Dr. Kmeťko: To je síce iná otázka, no len to viem, že on radšej to prijal, čo mu rozkázal tam Hitler atď., že mal by tú vládu odovzdať povedzme do rúk nejakého Nemca alebo do rúk Tukových, o ktorých zámeroch dobre vieme, takže čomu som sa trochu i čudoval, že vtedy keď – neviem v ktorom roku to bolo, ku koncu vojny keď už bolo vraj všetko pripravené, aby so súhlasom Nemcov Maďarské vojsko vtiahlo na Slovensko a bol potrebný len súhlas armády, teda Čatloša a prezidenta, že on to prekazil s Čatlošom. To viem, že to mi povedal. Teda nebezpečenstvo vždy bolo.
Prečo biskupi uvítali zvolenia Dr. Tisu za prezidenta s veľkou radosťou?
Predseda: Ja by som ešte poprosil, aby ste povedal, aby ste nám vysvetlil vaše prehlásenie predtým, ktoré ste povedal, že vy s veľkou radosťou, keď vás pozval, keď bol zvolený prezidentom a ste mu dali zvolenie k tomu, že ste vy s veľkou radosťou vítali jeho zvolenie a nastúpenie jeho na tento post. Ráčte nám objasniť z akého hľadiska ste cítili tú radosť, či z cirkevného, či slovenského, či štátneho, či akého. Čo bolo popudom toho, prečo ste sa tomu radovali?
Dr. Kmeťko: Teda dozaista viem, sme ho pozdravili ako každý úrad.
Predseda: Pozdravuje sa aj oficiálne a potom srdečne. Ale vy ste nám povedali, že ste mali z toho radosť. To nám ráčte vysvetliť.
Dr. Kmeťko: Prosím, predstaviť si to v bársakom štáte, ak nastúpi nový prezident, aké výrazy môže použiť hocaká korporácia, keď víta prezidenta. Nemôžem povedať: „No, keď ste tu, no, teda dobre.“
Predseda: Ráčte odpustiť. Ja sa nepýtam aké výrazy ste použili. To vás prosím aby ste nám objasnili, prečo ste povedali, že ste cítili z toho radosť, a síce túto radosť aby ste nám vysvetlili, z akého dôvodu vám bol tento fakt radostný, či ako cirkevný hodnostár, či ste hovorili i za ostatných biskupov, alebo ako Slovák, alebo ako politik, alebo z akého hľadiska. Prečo ste radosť cítili, keď bol Tiso menovaný?
Dr. Kmeťko: Teda, že Slovensko, Slováci môžem povedať v tom čase 90%, vtedy keď oznámili, že máme samostatný štát, ja myslím, že málo Slovákov vtedy bolo, ktorí by boli povedali: „Nám sa neľúbi ten samostatný štát.“
My sme síce tu stratili po Svätoplukovi neodvislosť a teraz sme ju nadobudli a nám povedali, že to je stále a trvalé. Vtedy, keď sme ho išli pozdraviť, ja to, čo sme zostavili spoločne s biskupmi, ja som to prečítal.
A druhá radosť, prameň druhej radosti bol to, že záruku sme videli v osobe Tisovej, že je skutočne charakterný muž a bude viesť štát i z cirkevných ohľadov tak, že nebudeme musieť sa obávať hroziaceho nebezpečenstva nemeckého nacizmu. To bola druhá príčina , že nám bol milší Dr. Jozef Tiso, ako bárs ktorého keby nám boli dali.
Predseda: Pán svedok, vy hovoríte, že ste sa radovali preto, že sme mali samostatný štát.
Dr. Kmeťko: Áno.
Predseda: Povedzte mi prosím, bol ten štát skutočne samostatný podľa Vašej mienky?
Dr. Kmeťko: Skutočne samostatný nie.
Predseda: Ako ste mohli mať radosť z toho samostatného štátu?
Dr. Kmeťko: To bolo minus malum20. Predsa keď porovnáme situáciu na Slovensku so situáciou, ktorá bola v Protektoráte, to je rozdiel ohromný, že sme neboli zdeptaní, neboli sme rozdelení, ako nám hrozilo, že budeme na tri čiastky rozdelení. Nuž to bolo minus malum. Ale to sme videli z roka na rok – to aj on vždycky uznával – že to nieje samostatnosť. V istých veciach bola samostatnosť, ale samostatný štát to nebol. Ale nepozdraviť ho, zvlášť vtedy, keď sa to začalo, nemohli sme povedať: „My vám neveríme atď.“ No veď keby voľakto v hoci ktorom štáte povedal: „Ja neuznávam tento štát“ s tým urobia poriadok, ale nielen preto, ale každý musí uznávať štát v ktorom žije.
Predseda: Slovom máme rozumieť tomuto vášmu výroku tak, že ste sa neradovali samostatnému štátu ale tým výhodám, ktoré z toho relatívne pre Slovákov boli.
nie tomu samému faktu, lebo to samostatný štát nebol, ako nám hovoríte a ako my vieme veľmi dobre všetci.
Dr. Kmeťko: Nebol samostatný.
Predseda: Teda nie tomu faktu samostatnému štátu ste sa radovali, ale tomu, tým dôsledkom, ktoré relatívne pre nás z toho vyplývali.
Dr. Kmeťko: Prosím.
Predseda: Teda to menšie zlo.
Dr. Kmeťko: Že som sa netešil roztrhnutiu Československa, to som dal najavo a každý to vedel, ale keď to bolo tak, tak ako Nemci nanútili Čechom Protektorát, tak nanútili21 Slovákom samostatnosť: či chcete či nechcete. Ak neprijmete samostatnosť ako si to predstavujeme, teda vás rozdelíme na tri časti.
O postoji Vatikánu k Tisovi a Stepinacovi
Predseda: Teraz by ma zaujímalo ešte toto: je zrejmé, že cirkev katolícka ako všeobecná sa sa vystríhala, že mala tendenciu, aby jej funkcionári nezaujímali miesta výkonných orgánov politických v určitých štátoch. No a tu išlo predsa o evidentný politický úrad, ktorý zastával katolícky kňaz. Ako ste sa dívali z tohto cirkevného hľadiska na toto.
Dr. Kmeťko: Z cirkevného hľadiska – to je pravda, to je v Kódexe – že do svetských vecí aby sa kňaz nemiešal, ani do hospodárskych vecí, ani do toho, čo bol omyl za našich časov, že majú zakladať úverné družstvá, hospodárske družstvá, potravné družstvá, majú ich viesť. Prosím cirkev úradná aj to zatracuje, ale v mimoriadnych pádoch dá zvolenie kňazovi, že môže ten prijať voľajakú funkciu.
Musí mať ten kňaz zvláštne povolenie. V politických veciach tiež to robí ťažkosti, no, musí tá žiadosť, ktorú predostrie ten ordinárius do Ríma byť odôvodnená a dozaista tam v Ríme nielen na dôvody ordináriusa – biskupa hľadia, ale aj na mienku nuncia. Opýtajú sa : „čo poviete vy?“ a tá nunciatúra má spojenia rôzne. Má svojich dôverníkov. Opýta sa nielen toho ordináriusa, ale aj ostatných a keď vidí, že každý alebo väčšina tých dôverníkov je zato, vtedy dá to povolenie. Nuž teda obyčajne sa...
Predseda: Viete vy pán svedok, aký postoj zaujal Vatikán aspoň podľa novinárskych správ nedávno snáď pred týždňom alebo dvoma týždňami v tejto otázke?
Dr. Kmeťko: V akej veci?
Dr. Šujan: Československej republiky.
Predseda: V otázke nielen Československej republiky, ale v otázke funkcie Dr. Tisu.
Dr. Kmeťko: To neviem. Nedostali sme správu.
Predseda: Ráčite čítať Čas?
Dr. Kmeťko: Čas čítam.
Predseda: Aj Čas mal uverejnenú takú nejakú správu z novín vatikánskych.
Dr. Kmeťko: Ale rozhodne, práve pre zlú tlač Času, s mojimi slabými očami máloktorý článok prečítam. Len tie titulky a najviac ak ma upozornia na niečo, ale o tomto nemám vedomosti.
Predseda: Je vám známe, aký rozdiel činil Vatikán, že takú poznámku urobil o rôznych hľadiskách, ako sa díva na vec Stepinacovu22 a na vec Dr. Tisu?
Dr. Kmeťko: Nato sa pamätám, že bol tam jeden článok, akýsi i v časopisoch, že to je iné, že Stepinac len z cirkevného hľadiska stál a on že z politického stanoviska, ale prosím, takéto články vždycky s istou rezervou treba prijímať, že odkiaľ...
Predseda: A schvaľoval Vatikán to, že zaujímal tú politickú funkciu?
Dr. Kmeťko: ...pochádza, – či to vyšlo z Vatikánu, či je to mienka Vatikánu atď. to je otázka. To prijíma človek s rezervou, či tam skutočne sú tej mienky, že by oni jednoducho – aby som tak povedal – seba chceli dezauvovať keď mu dali povolenie a teraz by povedali: „My sa o teba nestaráme.“ To nemyslím, neviem ako to prišlo do tlače.
Predseda: Ako to vysvetlíte, že sa to objavilo vo vatikánskych novinách, také oficiálne prehlásenie to bolo.
Dr. Kmeťko: Hovorím, nechodia mi tie noviny, keby som to tam čítal, povedal by som, že to môže byť, ale z toho, keď sa povie prosím, teda, tu je istý rozdiel medzi súdením Stepinaca a Tisu, to neznamená, že nesúhlasíte s odsúdením Stepinaca, ale by sme súhlasili s odsúdením Tisu, ktorý sa do politiky miešal.
Predseda: To nieje toto povedané. To je tam určitý rozdiel vytýčený ako sa správa Vatikán ku skutočnému funkcionárovi cirkevnému, ktorý žiadne iné funkcie nevykonával a ako sa chová Vatikán, resp. ako hľadí na katolíckeho kňaza, ktorý vykonával politickú funkciu.
Dr. Kmeťko: To podrobne neviem.
Predseda: Vy ste nám potom povedal: „Keď sa válka začala chýliť ku koncu, Dr. Jozef Tiso častejšie na svojich cestách cez Nitru, keď prechádzal, aj mňa navštívil, ...(3 slová nečitateľné – pozn. redaktorA).“ Čomu pripisujete to, že keď sa ku koncu chýlila válka, tak vás častejšie navštevoval a predtým nie.
Dr. Kmeťko: No, teda, čo bola vlastne príčina? Je pravda, že predtým tak často ma nenavštevoval. Ja to vidím z toho, že ten antagonizmus starodávny – on bol tuhým exponovaným ľudákom a ja som bol Čechoslovákom ako sa hovorí, československého stanoviska – teda on politicky ku mne nemal dôveru a preto málokedy ma navštívil. To je pravda, a potom v istých otázkach, že prečo prišiel ku mne vtedy a viac razy, ako predtým, to on by snáď vedel povedať vlastnú príčinu.
O postoji Dr. Tisu k Nemecku a k židovskej otázke
Predseda: /:Číta:/ „Pri tejto príležitosti niekoľkokrát vyjadril svoju nevôľu oproti nemeckému národnému socializmu“. Teda už len na konci války.
Dr. Kmeťko: Nuž prosím, to viem, to som už vysvetlil, že skutočne a to zvlášť ten Kódex židovský23, ten sa nás najviac týkal, ten chceli previesť.
Predseda: Ráčte ešte ten Kódex židovský ponechať. Ešte k tomu prídeme. Ale tu ste povedali, že ste počuli v cirkevných kruhoch v Nitre, že sa pred svojimi najlepšími priateľmi tak vyjadril, že by bolo zle pre slovenský národ keby Nemecko vyhralo vojnu.
Dr. Kmeťko: Je predvolaný za svedka aj kanonik Jozef Randík24. Tak sa pamätám, že on to tvrdil. Keď príde on vám to povie.
Predseda: Vy ste to tiež počuli?
Dr. Kmeťko: On mi to vyprával aj viac razy mi povedal, že takto sa vyslovil kedysi, že nebolo by dobré pre slovenský národ, keby Nemci zvíťazili. Nepamätám sa že by sa bol predo mnou takto otvorene vyslovil, ale on to tvrdí.
Predseda: Ďalej o tom rozdiele, ako si to on predstavoval, to neviete?
Dr. Kmeťko: To neviem, že prečo to hovoril.
Predseda: O tom kompromisnom mieri medzi Nemeckom a spojencami nehovoril pred vami?
Dr. Kmeťko: Nie.
Predseda: Potom tuná práve prichádzame k tej židovskej otázke. Tu ste povedali: „Keď Tiso videl, že niektorí kňazi s nedôverou sa chovajú k vláde pre prenasledovanie Židov a pre program nacistický, chodieval na rekolekcie duchovenstva, kde vysvetľoval svoje politické stanovisko.“
Tuná je otázka židovská a jednak ten program nacistický, ráčte sa k tomu vyjadriť.
Dr. Kmeťko: To som prosím počul, to je vraj aj zistené, že vydanie židovského kódexu slovenského on ako prezident nepodpísal. Aj to viem, že keď vyšiel ten kódex, že slovenskí biskupi na svojej konferencii v Bratislave zostavili memorandum, obšírne a rozsiahle memorandum, kde protestovali proti zavedeniu toho Kódexu, lebo protiví sa naturálnemu zákonu, protiví sa evanjeliu, protiví sa morálke a kričí z neho nacizmus nemecký, ktorý je založený na materializme a na zbožňovaní jedného národa. My sme toto podali.
To je zvláštne, že potom, keď začali odvážať tých židov slovenských do Nemecka, že ja som mohol vyprávať s obžalovaným o tejto otázke v Nitre a povedal mu, ako to vláda môže dovoliť, veď predsa hovorí sa všeobecne že ich odvážajú na smrť.
Predseda: Neráčite sa pamätať kedy ste toto s ním rozprávali. Začiatkom, keď sa počali vyvážať?
Dr. Kmeťko: No, teda nebolo to hneď začiatkom keď začali tie väčšie deportácie.
Predseda: Väčšie deportácie začali v máji, resp. v apríli 1942.
Dr. Kmeťko: Ja som sa to dozvedel a preto som tomu veril, lebo mi písal biskup Dr. Buzalka o tejto veci, že k nemu chodia Židia a hovoria, že toto je fakt, my máme zistené, že ich trýznia25 a viacerí mi takéto listy poslali, ktoré boli tak zahrotené proti vláde, že som ich roztrhal, lebo som si povedal: „Keby sa to dostalo do rúk, boli by ho zatvorili,“ hoci vtedy hájili stanovisko správne.
Predseda: Povedzte nám, prosím, viete vy niečo o tom židovskom memorande26. Dostali ste ho k nahliadnutiu, to memorandum židovských rabínov, ktoré podali D. Tisovi?
Dr. Kmeťko: O tom neviem. Len viem, že dvaja rabíni nitrianski, ako aj mnohí židia chodili na Hrad do kancelárie, aj ku mne niekedy boli pripustení, prosiť, aby ich ľudia dostali výnimky, aby sa zastavila deportácia atď. a teda opakovali to v kancelárii. Nepamätám sa žeby to i predo mnou boli povedali, lebo ku mne boli pripustení len dva, tri krát. Ostatné s nimi vybavil Dr. Nécsey, svätiaci biskup, že vraj prosili len, aby pán Dr. Jozef Tiso zostal prezidentom, ak on nebude prezidentom, teda koniec – „do posledného žida zahynieme všetci“. A to, že viacerí chodili a prosili nás, aby len on ostal, a z druhej strany som bol tiež informovaný, že27...
Predseda: Prosím Vás ráčte mi na otázku odpovedať: Viete niečo o tom, dostali ste vy to memorandum tých židovských rabínov, poslané prezidentovi vtedajšiemu Dr. Jozefovi Tisovi.
Dr. Kmeťko: Nepamätám sa, môže byť, ale čiastočne slabú pamäť mám. Mnoho tých udalostí prešlo.
Predseda: Teraz ráčte dokončiť ten rozhovor s Dr. Tisom, kde ste mu povedali, že ako môže trpieť vláda resp. „Ty ako môžeš trpieť tú deportáciu“.
Dr. Kmeťko: Nuž ja som videl z jednej strany, že je to minus malum, keď on zostane prezidentom a keď zachráni aspoň to, čo sa zachrániť dá, lebo mal som informácie, že keby ta protivná stránka vo vláde dostala úplne moc do ruky, tak sa jeden vyslovil vraj, ani jeden Žid ani jeden Čech nezostane na Slovensku. Prosím to bolo vtedy...
Predseda: Vy ste mu povedali, že ako to môžete trpieť – vláda a čo vám na to povedal?
Dr. Kmeťko: On mi odpovedal, čo som ja úplne nevedel akceptovať: „mne to stačí, že mám uistenie z nemeckej strany, že sa s nimi humánne zaobchádza“, že sú tam aplikovaní ako robotníci a keď Slováci môžu chodiť do Nemecka konať prácu, prečo by nemohli to isté konať i oni28. To mi povedal.
Predseda: A vy?
Dr. Kmeťko: Ja som krútil hlavou, že dobre, keď on to akceptuje takto, že úplne verí tým nemeckým vládnym správam, že tam toto sa deje...
Predseda: A nepovedal ste mu, že sa tam špatne nakladá s tými židmi?
Dr. Kmeťko: To som rozhodne povedal, že mám informáciu – neviem už, či som spomenul aj list Dr. Buzalku, nato sa nepamätám – ale povedal som mu , že máme dobré informácie, že sa s nimi zle zaobchádza a práve preto my v tejto židovskej otázke – čo sa týka tých memoránd, sme podali na vládu.
Predseda: On tej vašej informácii neveril lebo povedal: „Ja nemám nič proti tomu lebo keď Slováci môžu chodiť do Nemecka...“
Dr. Kmeťko: On sa pridŕžal toho: „Ja mám svoje informácie, že sa s nimi dobre zaobchádza.“ On bol toho presvedčenia.
Predseda: No a potom ste ešte niečo rozprávali o tom nemeckom generálovi, ktorý žiadal pastiersky list proti komunistom?
Dr. Kmeťko: Áno.
Predseda: S ktorým, bol Dr. Tiso tam u vás.
Dr. Kmeťko: Teda bol tiež Dr. Tiso tam u mňa to veľmi nepadlo29, že keď stále opakoval svoju žiadosť Höfle30 a on sedel a vedľa neho, ani slovíčko nepovedal ani pri rozhovore, ani keď odchádzal: „Ja odporúčam vydanie toho pastierskeho listu“ ani slovíčka nepovedal, mlčal.
O liste štyroch biskupov Dr. Tisovi k evakuácii občanov na Slovensku
Predseda: No, a potom tuná hovoríte: „Na podnet biskupa Čárskeho sme žiadali – štyria biskupi Dr. Tisu, aby prekazil katastrofu celého národa, ktorá hrozí úplným evakuovaním Slovenska pred frontom.“
Dr. Kmeťko: Áno, štyria.
Predseda: Ktorí to boli štyria biskupi?
Dr. Kmeťko: Dr. Buzalka, Dr. Nécsey, Dr. Škrábik a ja prosím.
Predseda: Teda, vy sa tiež počítate medzi tých štyroch biskupov?
Dr. Kmeťko: Áno.
Predseda: Mne to nebolo jasné, lebo sa uvádzali tie tri mená.
Dr. Kmeťko: Prišli ku mne do Nitry. Nemohli sme sa viacerí zísť. Dostal som od biskupa Čárskeho list, kde opisuje, čo sa robí so Slovákmi v tých troch okresoch východných, že tam to je úplná Sahara, že tam každý musí odísť – kto nie, toho vyhlásia, že bude zastrelený a potom odvedú dobytok a podpália dedinu. Nuž, toto mi opísal a ešte dodal, že rozhodne by bolo treba, aby ste zakročili, aby sa tak nerobilo s celým Slovenskom, lebo vtedy to znamená skazu celého národa a celého Slovenska. Nuž, teda sme sa zišli, povedal som: „Prosím, tu je márne, jestli to bude skutočne tak, ako nám nemecký vysoký dôstojníci, že áno, to sa chystá, že celé Slovensko bude tak evakuované.“ Napríklad v Svätom Beňadiku, tam sa to i previedlo tá evakuácia. Nuž ja som hovoril: „Keď to bude znamenať katastrofu a zánik celého slovenského národa, no, to by bola hanba, keby to bolo pripísané, že sa to stalo za hlavy štátu jedného kňaza“. A napísali sme to, čo sa robí a nakoniec sme dodali – to bolo v latinskej reči: práve preto žiadame vás, aby ste u nemeckého vyslanectva, u nemeckej vlády a vojenských vrchností túto evakuáciu hroznú zamedzili. Ak to neviete prekonať, prosíme vás aby ste sa ihneď zriekli.
Odpoveď jeho je vám známa. To sme vám poslali, že on to viazal k istým podmienkam, ako aj my sme to viazali k istým podmienkam „že ak to neviete brzdiť, zrieknite sa.“ On teda nám napísal čo je vám známe. Či to prekazil to neviem, ale potom skutočne Nemci odstúpili od toho31.
Tak práve ako keď sme počuli, že hlavným bodom vojenských operácií pri Nitre má byť Hrad ako pevnosť, nuž nato sme spolu s mešťanostom Nitry podali žiadosť na vojenské veliteľstvo, nemecké, aby Hrad neopevnili tak, že by sa stal terčom sovietskej armády a nato tú odpoveď sme dostali: „Prosím, to sa nebude, len čo bude najpotrebnejšie, len to opevníme, ale nemusíte sa obávať, ako keby hlavným oporným bodom bol Hrad. My sme s tým dôvodili, že tam je kostol Pribinov najstarší kostol v celej Republike, ba najstarší kostol v strednej Európe, keď to začnú bombardovať Rusi, táto najcennejšia pamiatka historická zmizne. Práve preto sme podali túto žiadosť. Nuž teda viem, že už čo bola príčina potom, či intervencia pána obžalovaného, že nepreviedli evakuáciu a či preto, že museli utekať. Nemci, že nemali času na tú evakuáciu, dosť na tom, že on aspoň teda videl splnené naše podmienky a nezriekol sa.
Predseda: Prosím pán obžalobca, máte výpis toho listu Dr. Tisu?
Dr. Šujan: Možno. Nie som si istý.
Predseda: No a tam /:pri výsluchu v Nitre:/ ste nám povedali: „Na otázku, či aj niečo iného v tom liste nestálo“, ste odpovedali, že sa držíte vyjadrenia.
Dr. Kmeťko: To sa týkalo žiadosti, aby sa zriekol, to jest, keď som sa s pánom obžalobcom vyprával o tejto veci, považoval som to...
Predseda: Ráčite vedieť, prečo vám toto uvádzam na pamäť, že ste sa tak vyjadril. Vzhľadom k tomu, že sa môžete zrieknuť v tomto zmysle vyjadrenia len v takom prípade, keby ste sa to, o čo sa jedná, dozvedel vo spovedi, alebo s cirkevným záväzkom zachovať tajomstvo.
Dr. Kmeťko: Skutočne to sa vzťahovalo len tohoto, že sme ho žiadali, aby sa zriekol, nechcel som, aby sa to dostalo do zápisnice. Aj to sme žiadali od obžalovaného, že aby sa zriekol svojej funkcie, ale teda nič iné tam nieje. To nielen on môže dosvedčiť, ale môže to dosvedčiť aj pán Dr. Škrábik, ktorý bude vypočutý, že tam nič tajného alebo obzvlášť dôverného nebolo.
Predseda: Ja vám prečítam teraz tú odpoveď, ktorú vám Dr. Tiso na tú výzvu poslal. /:Pán arcibiskup Dr. Kmeťko po nahliadnutí spisu dosvedčil hodnovernosť odpisu a podpisu biskupského notára.:/
Predseda: Podľa vás je to hodnoverný odpis toho listu?
Dr. Kmeťko: Áno. On žiadal ustanoviť niektoré fórum. My sme nato vôbec nereagovali, nedali sme odpoveď.
Predseda: /:prečítal list, ktorý poslal Dr. Tiso ako odpoveď na spomínaný list pánu arcibiskupovi Dr. Kmeťkovi.:/ záhlavie listu: Prezident slovenskej republiky, adresovaný: Vaša excelencia pán arcibiskup Dr. Karol Kmeťko. /:Za hodnovernosť odpisu zo dňa 21. júna 1946 podpísaný A. Patka, biskupský notár./ No, prosím, ako ste vy chápali ten list, lebo vy ste mu povedali, kládli ste mu len podmienečne tú žiadosť, aby sa vzdal?
Dr. Kmeťko: Podmienečne. To z dvoch príčin, sme neodpovedali. Nenastal ten dôvod pre ktorý by on musel sa zrieknuť dľa našej žiadosti. Totiž Slovensko Nemci neevakuovali, nehnali Slovákov nemilosrdne na západ. Po druhé, vedel som, že tá podmienka, čo on kládol, je komplikovaná a biskupskému zboru nezodpovedná, nedôstojná. Právom posúdiť to, že či sa má jeden kňaz zrieknuť istej funkcie má biskup alebo biskupi a on žiadal tam fórum akési, nové iné fórum. Kto vymenuje to fórum. Jestli to fórum by biskupi vymenovali, v to môže mať dôveru, ale jestli to fórum vymenuje vo väčšine vláda, tak to je iluzórne. Pre tieto príčiny sme nereagovali už na to.
Predseda: To mi je pravda podivuhodné, že ačkoľvek štyria biskupi – snáď pre neho fórum kompetentné – ho vyzvali k tomuto, potom žiada nejaké objektívne nestranné fórum, ktoré by určilo, či nastal tam moment, alebo nenastal ten moment, kedy sa dá vzdať svojho miesta ako prezident republiky. Kládli ste tam nejaké podmienky?
Dr. Kmeťko: Len tú jednu podmienku: Ak to neprekazí.
Predseda: Vy ste napísali „Ak neviete prekaziť evakuáciu Slovenska vzdajte sa!“?
Dr. Kmeťko: To je pravda. To bola jediná podmienka. Iná podmienka bola u nás neprípustná a jestli on...
Predseda: A bolo vtedy už známe, že sa nebude evakuovať? Veď vtedy sa evakuovalo z východu zvlášť.
Dr. Kmeťko: Možno, že zakročil a bolo mu prisľúbené, že sa nebude evakuovať.
Predseda: On o tom nehovoril, aké fórum myslel?
Dr. Kmeťko: Ak myslel civilné fórum, rozumel pod tým také, čo vymenuje vláda a nie biskupi a vtedy zle to chápal.
Predseda: Práve preto, pán arcibiskup ja myslím, že ťažko to bude ináč porozumieť ako hladké poslušné a pokorné, ale predsa len zamietnutie vášho vyzvania.
Dr. Kmeťko: No, my sme sa tešili skutočnosti, že nenastala, lebo keď boli vysokí nemeckí dôstojníci u mňa, ja som len to žiadal, že aspoň kňazi, čo sú v pastorácii, v duchovnej správe, aby tí mohli ostať, a oni hovorili: „To ešte dovolíme, nech tí ostanú i biskupi, ale ostatní kňazi ako aj profesori náboženstva alebo teológie musia tiež ísť. Všetko musí ísť. To je bezpodmienečné.“ Tak sa rozhadzovali, že my sme sa báli – ešte vtedy bola zima, že jestli to obyvateľstvo – aj jeden kanonik hovoril, že jestli ma budú v tej zime hnať a ja peši budem musieť ísť, ja to nevydržím ani 10 km.
Takáto bola situácia. A keď sa to nestalo, – no dobre, my sme sa tomu vlastne tešili a zabudli sme vlastne na túto celú vec.
Predseda: prečítal list čís. 893 – list biskupského úradu v Nitre zo dňa zo dňa 18. júla 1946, v ktorom sa hovorí o schôdzke biskupov v jeseni 1944, v Nitre. List sa končí poznámkou, že z vlastnoručne písaného listu pána arcibiskupa Dr. Kmeťku, poslaného po tejto schôdzke obžalovanému Dr. Tisovi sa na Biskupskom úrade nenachádza žiadny odklep, ani nebol zaprotokolovaný.
Dr. Kmeťko: Tak mi povedali aulisti. To sa zostavilo podľa výpovedí pánov biskupov /– napísali sme ich na ceduľku hneď/ a ja som z toho spravil ten list, vlastnoručne písaný, ale žeby oni boli odklep robili z toho listu /neviem/, lebo som im ho odovzdal: „Toto pošlite!“. To je vaša povinnosť poslať to poštou. Oni tvrdia, že odklep z listu nerobili, teda ja im verím.
Predseda: Teda, toto beriete za svoju svedeckú výpoveď /Prečítaný list Biskupského úradu v Nitre./
Dr. Kmeťko: Teda, ten list – áno, to je on, to je odklep listu pána Tisu a nie odklep môjho listu.
Predseda: Neide o toto, Ja sa pýtam, či ten list, čo je v tom liste uvedené, beriete i za svoju svedeckú výpoveď.
Dr. Kmeťko: Tento list uznávam, teda pamätám sa.
Predseda: Teda ako svedok vypovedáte, že tento list /ako sme ho čítali/ na Dr. Jozefa Tisu, ja sám som písal vlastnoručne a nebol z neho vyhotovený žiaden odklep. To opravujete v tom smysle?
Dr. Kmeťko: To môžu povedať aulisti, že nenašli odklep. To sú statoční ľudia, lebo tam tajností nebolo.
Predseda: Teda podľa vášho vedomia niet odklepu toho listu. Opravujete výpoveď v tomto zmysle?
Dr. Kmeťko: Áno. Podľa môjho vedomia niet odklepu.
Predseda: /:číta:/ Preto na Biskupskom úrade nebol ani zaprotokolovaný ani sa tam nenachádza. Odpoveď Dr. Jozefa Tisu... v odpise prikladáme. Keďže evakuácia nebola prevádzaná, súdime, že evakuáciu zastavil. Článok nemôžeme pripojiť.“ Slovom vy trváte na tom. Trváte aj na tom, že považujete tú odpoveď za neodmietavú?
Dr. Kmeťko: Teda považujem ju za nejasnú a nedostatočnú.
Predseda: Nedostatočnú áno a nejasnú?
Dr. Kmeťko: Nejasnú a nedostatočnú. Nevyhovujúcu – aj tak sa môže povedať. Nám nevyhovovala.
Predseda: Lebo však aké fórum?
Dr. Kmeťko: To nám neodpovedalo.
Predseda: Snáď Vatikán, aby bol o tom rozhodoval ešte?
Dr. Kmeťko: Neviem.
Predseda: Ja som skončil výsluch ráčte dávať otázky.
Dr. Šujan: Vzhľadom na to, že máme viac otázok, nerád by som, aby prerušenie nastalo za kladenia mojich otázok. Navrhoval by som prerušenie.
Predseda: /ku svedkovi/ Poneváč sa preruší pojednávanie, ráčte láskavo odísť do svedeckej izby a neráčte sa s nikým zhovárať až do začiatku znova otvoreného pojednávania.
Totiž nanajvýš, keď si ráčite poslať do bufetu pre nejaké občerstvenie.
Dr. Kmeťko: Ďakujem. Ak mi voľačo zaopatri...
Predseda: Prerušujem pojednávanie na 15 minút.
Prestávka
Predseda: Znova otváram pojednávanie. Prosím pána obžalobcu, aby kládol otázky.
O vplyve politických prúdov v Maďarsku na Dr. Tisu
Obžalobca Dr. Šujan: Pán svedok, prosím: Koncom prvej svetovej války a najmä roku 1918 boli v Maďarsku politické prúdy priaznivé pre cirkev katolícku alebo nepriaznivé?
Dr. Kmeťko: No, cirkev katolícka mala veľký boj od vynesenia tzv. Cirkevno-politických zákonov. Tam bolo zvlášť silné manželstvo, potom uzákonenie bezboženstva atď. No nevyprávalo sa o otvorenom boji proti cirkvi, ale slovenskí katolíci, tí mali viac príčin byť nespokojní s režimom maďarským a síce nielen z cirkevného ohľadu, ale zvlášť z národného.
Prosím, my sme to nevedeli znášať, že máloktorí biskup na Slovensku vedel povedať aspoň pár slov po slovensky. Má kázať pri birmovke biskup a ten sa nevie vyjadriť. To bolo veľmi trpké pre nás. A druhé, čo bolo trpké, že kto predsa otvorene sa opovážil to dať najavo, že tí kňazi boli nielen obídení, vylúčení, ale boli často prenasledovaní, aj od vrchnosti svetskej aj cirkevnej. Nuž tu je vec Hlinku napríklad.
Dr. Šujan: Pán svedok, ja som to nemyslel tak. Ja som to myslel – z toho národného hľadiska som to nemyslel – ale tak, či koncom svetovej války a najmä koncom r. 1918 tie politické prúdy, ktoré boli v Maďarsku – Károlyi32 a potom sociálna demokracia a potom prichádzali komunisti – či tieto vlny politické boli priaznivé cirkvi Katolíckej alebo nie.
Dr. Kmeťko: Zaiste neboli, ale to sa nás už netýkalo. Károlyi a tí, čo potom prišli, tí komunisti, tí vôbec nemali vplyv na Slovákov, lebo Slovensko už patrilo do Československej republiky.
Dr. Šujan: Pán svedok, prosím, nechali tieto vplyvy a obavy z týchto vplyvov tiež určitú úlohu v duševnom usporiadaní a najmä jeho rozhodovaní pána obžalovaného Dr. Tisu, že práve mal obavu pred týmito vplyvmi, ako sa teraz ukazujú v Maďarsku a že radšej dá prednosť Československej republike?
Ráčte prosím podľa svojho svedomia a poznania povedať.
Dr. Kmeťko: On – ako som počul – počas vojny bol povolaný za vojenského kuráta. Tam dlho nebol. Tam sa mu to nezdalo, neľúbilo a žiadal, svojho biskupa, aby ho vyslobodil odtiaľ, čo aj Batthyány urobil. Vrátil sa do seminára a tam ďalej pôsobil na čisto cirkevnom, duchovnom poli, na výchove klerikov bohoslovcov.
On – to som vždy zbadal, odkedy ho poznám, že so všetkými by sa vedel spriateliť, ale s Maďarmi – alebo zvlášť, keď bola reč o tom, že naspäť, trebárs i so zdanlivými nejakými zárukami do Maďarska, to stále zamietal, hoci ako viem, keď bol ten svetový eucharistický kongres myslím v Pešti, my sme spolu tam cestovali i nazad, obkľúčili ho maďarskí najvyšší politici, aby ho mohli získať a to autonómiou v rámci Maďarska. Aj ja som tak počul, že všetko zamietol, a tiež všetko to som počul, že i v Žiline, keď bola o tom reč, či Slovensko, kde má patriť, keď niektorí tam prítomní sa vyjadrili, že by boli radi, keby sa nadviazal styk s Maďarskom on to zásadne zamietol. To som vedel, že vôbec za neprípustné držal s Maďarmi vyjednávať.
Dr. Šujan: Čítali ste vy jeho časopis Nitra?
Dr. Kmeťko: Nie. Nečítal.
Dr. Šujan: Nie? Tak neviete ako tam písal?
Dr, Kmeťko: To bol miestny časopis a ja som prišiel do Nitry až neskoršie.
Dr. Šujan: A čítali ste aspoň tie „Paberky“ Jána Mrvu, ktorý napísal o prevrate v Nitre?
Dr. Kmeťko: Začal som to čítať, ale neprečítal som ich. Na všetko človek nestačí.
Dr. Šujan: Tak mi môžete dať priamu odpoveď na to, či tie politické prúdy, ktoré v Maďarsku prichádzali, či tie hrali nejakú úlohu u obžalovaného v dobe prevratovej.
Predseda: To už odpovedal pán svedok, že pripúšťa.
Dr. Žabkay: Nie.
Predseda: Ja som tak počul.
Dr. Šujan: /opakuje otázku/ Či tieto politické prúdy, čo v Maďarsku boli, ktoré sa uplatňujú v Maďarsku sociálna demokracia a potom komunizmus, nehrali nejakú úlohu u pána obžalovaného v dobe prevratovej a preto súhlasil s Československou republikou?
Dr. Kmeťko: Moja mienka je tá, že je zásada, s Maďarmi nikdy viac nič nemať, ako Hlinka sa vyslovil.
Predseda: Pán svedok, prosím. Tuná nieje otázka, či chcel mať niečo s Maďarmi alebo nie. Otázka je, či – by som povedal ten odtienok politický, ktorý tuná bolo pozorovať, poťažne to, že sa zmocňujú vlády ľavé živly v Maďarsku, najskôr Károlyi a potom Kún33, či to nepôsobilo na rozhodnutie sa obžalovaného v tom smere, že radšej volil Československú republiku než Maďarsko.
Dr. Kmeťko: Na to by len on vedel povedať autoritatívne, meritórne len on by vedel povedať, čo naňho pôsobilo, lebo do duše jeho nikto nevidí. On by mohol vysvetliť tú vec, či aj to vplývalo naň, nakoľko videl, že tam je ten rozvratný živel... Na to vysvetlenie nemôžem dať.
Opäť o postoji Dr. Tisu k organizáciám Orol a Sokol
Dr. Šujan: Pán svedok prosím, teraz ďalšiu otázku: Pozorovali ste vy akcie Dr. Tisu proti Sokolu v Nitre?
Dr. Kmeťko: V Nitre direktne proti Sokolu ako takému nie, ale indirektne tým, že rozširoval, horlil za Orla eo ipso (už tým – pozn. redaktora) bol proti Sokolu. On pozitívne pracoval za Orla a navádzal mládež atď.: Tam vstupujte. To bolo indirektne nastolené, ale že by on bol neviem, že by bol okrem snáď voľajakých zhromaždení...
Dr. Šujan: A poznáte vy tú plagátovú akciu, ktorá sa viedla v nitrianskom gymnáziu za Rozimovho riaditeľovania?
Dr. Kmeťko: V ktorom čase?
Dr. Šujan: V roku 1919 – 1920, a potom keď ste vy prišli.
Dr. Kmeťko: Nepamätám sa. Nič o tom neviem.
Dr. Šujan: Nepamätáte sa aký bol pomer medzi Dr. Tisom a Rozimom?
Dr. Kmeťko: Pamätám sa prosím.
Dr. Šujan: Aký pomer bol medzi nimi a prečo?
Dr. Kmeťko: Nebol priateľský prosím.
Dr. Šujan: A prečo nebol priateľský?
Dr. Kmeťko: Pre Sokol, ktorý bol namierený proticirkevne svojím smerom.
Dr. Šujan: Teraz mi povedzte prosím: Čo ľudáci a najmä Dr. Jozef Tiso videli v Sokole? Videli v tom český spolok, eminentne český spolok alebo slovenský spolok?
Dr. Kmeťko: To hovorím, že obidva spolky boli považované za česko-slovenské telocvičné spolky. Každý má právo pridať sa k jednému alebo druhému. Tak práve ako nemôže nikto odsudzovať jestli z dovolených desať strán si voľakto vyvolí jednu stranu, tak nemožno zazlievať nikomu, jestli vstúpil do Orla. Ale jestli voľakto vstúpi do jednej politickej strany, nemôže ho nikto napádať preto: „Ty si mojím nepriateľom, lebo si vstúpil do vašej strany.“
Dr. Šujan: To sú vaše vývody. My nie sme zvedaví – odpustite – na vaše vývody; my sme zvedaví na priamu odpoveď, aby sme mohli zistiť skutočnosti. Mne ide o priamu vašu odpoveď prosím, či v Sokole ľudová strana a Dr. Tiso videli – prosím vás pekne – český spolok a či pod touto egidou neagitoval proti Čechom.
Dr. Kmeťko: Nevideli; totiž nenapádal ho preto, že je to český spolok, pretože českým spolkom bol aj Orol, za ktorý pracoval aj pán obžalovaný. Nie preto, že bol český spolok /Sokol/, ale preto, že bol proticirkevný spolok atď.
Dr. Šujan: A nikdy ste nepočul, že v tej plagátovej akcii pán obžalovaný Dr. Tiso medzi študentmi aj také heslá vydával: „Von s Čechmi!“ Nepočuli ste?
Dr. Kmeťko: Nie.
Dr. Šujan: A neponosoval sa vám Rozim na niečo takého?
Dr. Kmeťko: Ja som sa s Rozimom veľmi zriedka stretol a o týchto veciach politických sme sa nikdy nerozprávali.
Dr. Šujan: A keď pán obžalovaný už odišiel do Bánoviec, pamätáte sa na to, že Rozim prišiel k vám na návštevu?
Dr. Kmeťko: Áno prosím.
Dr. Šujan: Prišiel k vám na návštevu?
Dr. Kmeťko: Teda on veľmi zriedka bol u mňa. Vlastne snáď dva alebo tri razy a ja tiež. On teda viem, že u nás bol na uzmierenie s jedným vyšším úradníkom z referátu školstva.
Dr. Šujan: Nesúviselo to s tým, že pán obžalovaný bol odstránený z Nitry a že sa teraz idete pomeriť?
Dr. Kmeťko: Ani reči. Medzi nami boli isté diferencie čo sa týka práve klerikov, ktorí chodili do gymnázia. A tak sa vtedy stalo, že polovica klerikov z vyšších tried prepadla.
A keď prišiel žalovať predstaveným, že to boli vždy výteční žiaci, ako je to, že prepadli, ja som túto vec pripomenul, keď som sa s ním stretnul, ministrovi Bechyňovi v Prahe, ako je to. Ja som nepripisoval to prepadnutie Rozimovi, len som povedal, ako sa prísne zaobchádza v gymnáziu s klerikmi. A Bechyně povedal: „Ja to dám vyšetriť, to nemožno trpieť“. Vec bola vyšetrená, tých prepadnutých v polroku znova vyskúšali a sami Profesori uznali prosím, že si nezaslúžia to. A potom, už neviem či to bol zvrchu taký príkaz, prišiel Rozim s tým úradníkom: „Prosím teraz vec je uhladená, chceme aby bol pokoj medzi vami.“ Ale o Tisovi nebolo ani jedného slova.
Dr. Šujan: Teda nesúviselo to s tým, že bol by Tiso odišiel do Bánoviec a že teraz môže nastať medzi Vami priateľský pomer?
Dr. Kmeťko: S Rozimom som sa ja o Tisovi vôbec nerozprával.
Dr. Šujan: Ráčite sa pamätať, prečo bol Dr. Tiso odsúdený, pre aké výroky?
Dr. Kmeťko: Nepamätám sa a mi to ani nepovedal, že prečo bol odsúdený, pre aké výroky, len to som počul, že akési protištátne, to som počul, že vyprával proti Sokolu na akomsi zhromaždení.
Dr. Šujan: Pán svedok prosím vás, vy ste hovoril, že on neštval proti Čechom. Teraz počujte ten výrok pre ktorý bol odsúdený: „Češi Slovákom berú vieru, slovenskú reč, vyhadzujú zo škôl kríže a obrazy“. To bola in-kriminovaná veta.
Dr. Kmeťko: Prvý raz počúvam, ale hovoril otvorene.
Dr. Šujan: Nieje to štvanie proti Čechom?
Dr. Kmeťko: No prosím, dobre, to bola reč. Iná otázka bola vtedy, že či on proti Sokolu preto agitoval a rečnil, lebo bol český lebo pre jeho náhľady proticirkevné a ja som to tvrdil, že on proti Sokolu nie preto vyprával lebo bol český, pretože aj Orol bol práve tak československý, ale preto, že bol proti cirkvi.
Predseda: Pán svedok prosím, a vy by ste boli schvaľovali také generalizovanie ako, že Češi berú náboženstvo, vieru, obrazy, kríže?
Dr. Kmeťko: Nie generalizovať to nemožno. Keby voľakto povedal „Niektorí Češi“ – aj medzi Slovákmi sa nájdu takí, ktorí sú nepriateľmi viery.
Predseda: A keďže on to generalizoval a povedal „Češi berú vieru“ atď. mohli ste s ním súhlasiť?
Dr. Kmeťko: To už bola jeho chyba, jestli generalizoval, lebo pri ničom u jedného národa alebo vôbec neslobodno generalizovať, lebo v každom národe sú zlí ľudia a sú dobrí ľudia. Aj u Slovákov to je tak.
Jestli on neviem v akej súvislosti, možno že predtým to povedal v svojej reči: „Dívajte sa, niektorí Češi takto a takto“, on nemohol myslieť, že aj tí, ktorí priniesli Orla československého, že aj to sú tí zlí Češi. Na tých to nemohol vzťahovať. Mohol povedať, že takíto a takíto sú; nemohol z toho konkludovať: „No vidíte, Češi nám berú vieru...“ Nuž to bola jeho neobozretnosť, zlý výraz, začo potom bol odsúdený.
Dr. Šujan: Prosím pán svedok teraz pôjdeme trošku ďalej. Bola tu v reči i vaša konsekrácia a pri tej, že sa pán obžalovaný exponoval. Taká historická otázka: Viete, že sa Hlinka rozhorčoval proti odstráneniu maďarských biskupov?
Dr. Kmeťko: Prvý raz mi to povedal Medvecký v Trnave, čo je rozhodnuté vo vláde, že maďarskí biskupi vtedajší budú odstránení. Bol tam prítomný aj Hlinka a Hlinka len toľko povedal: „Sú to cirkevní hodnostári, tu treba obozretne pokračovať.“ Ale, žeby on, či on potom robil voľačo? To som z jeho úst nečul, že sú to cirkevní hodnostári, že treba tam veľmi obozretne v tejto veci jednať, ale že by sa bol on oduševňoval za Párvyho34, pre ktorého toľko trpel – to nemyslím.
O návšteve Dr. Kmeťku u Andrej a Hlinku v Mirove
Dr. Šujan: Pán svedok, boli ste vy Hlinku navštíviť v Mirove?
Dr. Kmeťko: Áno, bol.
Dr. Šujan: Čo bol účel vašej návštevy tam?
Dr. Kmeťko: Myslím, teda ako člena Klubu slovenského a poslanca a člena aj strany vtedy; bol to akt priateľského vzťahu, ktorý bol medzi nami. Druhá vec bola, že strana sa chcela dozvedieť, že ako s ním zaobchádzajú v Mirove, či skutočne tak, ako to fantázia vymyslela, že s ním zle zaobchádzajú. Ja som si od Švehlu vyžiadal písomné dovolenie, aby som ho mohol navštíviť a potešiť a skutočne mi to dovolili. Pod dozorom riaditeľa som sa s ním vyprával, asi 20 minút. Vypytoval som sa ako žije, čo robí a hovoril, že prekladá Sássayho knihu Apológiu, že s ním dobre zachádzajú. Ináč riaditeľ hovoril, že má naložené a že tú istú stravu požíva, čo on, riaditeľ, na čo sa tiež pamätám, ale že styk so svetom vôbec je znemožnený. To som sa dozvedel za ten čas čo som tam bol.
O vzťahoch s Dr. V. Tukom
Dr. Šujan: Dobre pán svedok. Viac nechcem vedieť, len tú skúsenosť, že ste tam boli. Teraz povedzte pán svedok, aký pomer bol medzi Tisom a Tukom a či ste to pozorovali nejak?
Dr. Kmeťko: Na to vám odpoveď vôbec nemôžem dať, predtým zvlášť aký bol, ale to, čo som už uviedol, to môžem pravda opakovať, že on nemal v ňom dôveru a že skutočne zvlášť keď videl, čo chce robiť so Slovenskom, to som zbadal, že nemal vôbec k nemu dôveru.
Dr. Šujan: Ale pán svedok, teraz mi odpovedzte na otázku, keď nemal k nemu dôveru, prečo nehlasoval tiež Tiso, keď sa mala vysloviť v Ľudovej strane nedôvera k Tukovi35,, prečo nehlasoval proti Tukovi a bol jediný Skyčák starý, ktorý v roku 1925 tú dôveru neodhlasoval k Tukovi.
Dr. Kmeťko: Kto to bol jediný?
Dr. Šujan: Skyčák, ktorý niekedy za Maďarska ľudovú stranu zakladal, ten jediný neodhlasoval dôveru Tukovi, ale ostatní mu dôveru odhlasovali. A viete čo urobil Koza? Ten jednoducho vystúpil zo strany a založil iné noviny.
Dr. Kmeťko: Nuž ja neviem, hovorím, to mohla byť zlá taktika, nakoľko on – tak viem – nikdy nemal v ňom úplnú dôveru a keď bola snáď o tom reč postaviť sa na stanovisko proti otvorene, nuž vtedy boli by museli voliť medzi jedným alebo druhým.
Dr. Šujan: Nebola to tá vec, že ste sa nemohli vy spriateliť s ním?
Dr. Kmeťko: Ja hovorím, to bola skutočne príčina, že ja som uveril to, čo o Tukovi hovoria. Uveril som a preto som mal nedôveru oproti Hlinkovej ľudovej strane ako predtým a vôbec som sa utiahol vtedy od politiky a vlastne som držal s Československou stranou lidovou.
Dr. Šujan: Pán svedok, teraz povedzte ako ste si vysvetľovali Tisovu umiernenosť po voľbách v roku 1925?
Dr. Kmeťko: Umiernenosť?
Dr. Šujan: Bola umiernenosť u neho to je fakt.
Dr. Kmeťko: Tomu sme sa vlastne tešili všetci, že aj vláda československá uznala Hlinkovu ľudovú stranu za štátotvornú, ktorú treba pribrať do vlády.
Dr. Šujan: Pán svedok prosím, bola vtedy jedna veľmi dôležitá medzinárodná skutočnosť: Locarno, že Francúzi, Angličania sa s Nemcami pomerili a urobili zmluvy, že nebudú proti sebe útočiť, že budú v priateľstve nažívať. Nebola toto okolnosť pre ktorú bol pán obžalovaný práve umiernenejší?
Dr. Kmeťko: Pre akú príčinu by to malo byť?
Dr. Šujan: Lebo Nemci boli už pacifikovaní. Teda vy ste to nesledovali?
Dr. Kmeťko: To som vôbec s pozornosťou nesledoval tieto podrobnosti. Bol som znechutený tou politickou situáciou, že má byť človek v strane slovenskej, medzi smerodajnými činiteľmi, ktorí predtým nebol Slovákom. To som nevedel prijať a preto som ochladol a dal pokoj politike.
Dr. Šujan: Nevšimli ste si, keď šli do vlády ľudáci, že vyhlásil Dr.Tiso, že teraz ide do vnútorných hradieb nepriateľa?
Dr. Kmeťko: Do vnútorných hradieb nepriateľa? Voľačo som počul o tom, že ide do vnútorných hradieb nepriateľa. Ak to takto povedal a myslel, tak to bolo nesprávne a nebolo to úprimné.
Dr. Šujan: Prosím, z morálneho hľadiska ste to považovali za aké?
Dr. Kmeťko: Dozaista za neprípustné, že ide do hradieb nepriateľa. Keď voľakto tak povie, do hradieb nepriateľa politického, to ešte môže byť. Keď by povedal, nepriateľa štátneho, alebo keď voľakto povie, že politické strany sú nám nepriateľské ako politické strany, hoci každá je štátotvorná a keď ale on povie, že teraz už bližšie ich bude môcť poznať a bude môcť presadzovať vo vnútorných hradbách program svojej strany, to nevypadá tak hrozne, ako na prvý pohľad.
O lojalite k štátu" alt="O lojalite k štátu
Dr. Šujan: Prosím pán svedok, teraz druhá taká vec morálneho rázu, ktorá vás musela zaraziť. V Slovákovi v tom čase vyhlásil Dr. Tiso: „Nezabúdame na smernice katolíckej morálky, ako dlho trvá táto povinnosť lojality a za akých okolností ona prestáva.“
Prestáva niekedy voľakedy tá katolícka morálka a lojalita z hľadiska katolíckej morálky?
Dr. Kmeťko: Nemôže. Ako hovorím, to vôbec len on by vedel dať na odpoveď sám, či a pod akými okolnosťami je možné, aby prestala...
Dr. Šujan: Lojalita ku štátu podľa katolíckej morálky v určitom čase prestane za určitých okolností?
Dr. Kmeťko: To sú tie otázky, ktoré sa nevyriešia na svete nikdy.
Keď napríklad sme boli v Maďarskom štáte, dobre, Slováci tí si žiadali aby boli oslobodení spod maďarského jarma. Žiadali si to a hľadali príležitosť, čakali, kedy to príde a keď voľakto, povedzme tí legionári, keď ešte nebola skončená vojna, keď hranice neboli ešte uzavreté, jestli by boli povedali? „Je, kresťanská morálka k štátu maďarskému ešte nepovinná my môžeme bojovať proti Maďarom a proti Nemcom atď.?“
To sú tie zásady čisto politického rázu, že tie zásady morálky v teórii sú vždy uznané, a v praxi potom príde, obzvlášť vojna je taká, že potom ten istý povie: „Prosím, tie zásady morálky tie teraz neplatia“– nuž teda...
Dr. Šujan: Bol československý štát náš Slovenský tiež a či môžete to zrovnávať s tým, ako bolo v Uhorsku, aký sme mali pomer k Uhorskému štátu. Uhorský štát bol náš? Bol, keď vy to tak zrovnávate? Potom poďte dedukciu ďalej odvádzať.
Dr. Kmeťko: Uhorský štát bol dovtedy, jestvoval dokiaľ nevypovedali...
Dr. Šujan: Dobre pán svedok, ale z hľadiska slovenského národa, či slovenský národ mal tu všetky svoje práva a či ho mohol považovať za svoj štát?
Dr. Kmeťko: Ako hovoríte, dľa morálky mal právo...
Dr. Šujan: Podľa prirodzeného práva.
Dr. Kmeťko: Mal právo, najprv pokojne v medziach zákona brojiť pri voľbách atď., proti tomu a keď je vojna, dobre, vtedy sú celkom iné – aby som tak povedal – celkom ináč sa uplatňujú tieto zákony sebazáchrany a práve preto ja hovorím, že ja neodsudzujem tých legionárov, ba každý si ich ctí atď.
Dr. Šujan: Ale vôbec znesie tu porovnanie Československa s Maďarským štátom?
Dr. Kmeťko: To je zas iné prosím. Dozaista Československá republika je štátom naturálnym.
Dr. Šujan: Prosím to som chcel vedieť.
Dr. Kmeťko: Uhorsko, to nebol prírodný štát. To bolo ako sa hovorí väzenie. Teda voľakto je v naturálnom štáte a proti tomu brojí, to už nieje dľa morálky.
Dr. Šujan: Tak môžete povedať, že neexistujú alebo existujú okolnosti, za ktorých Československý štát sme už nemuseli považovať za svoj a nemuseli sme byť k nemu lojálny?
Dr. Kmeťko: (bez odpovede – pozn. redaktora)
Dr. Grečo: Ale kde je reč o štáte?!
Predseda: /napomenul Dr. Greču, aby nezasahoval do kladenia otázok obžalobcu/
Dr. Šujan: Mali sme byť proste k nemu lojálny podľa katolíckej morálky?
Dr. Kmeťko: Prosím, lojálnymi máme zostať oproti štátu vždy, keď je naturálny, keď nám dáva práva. Ale tuto je jedna vec, čo zákonodarstvo a súdnictvo svetské nepripustí medzi subjektívnou a objektívnou pravdou. Dľa katolíckej kresťanskej morálky, Boh nás bude súdiť dľa svedomia, čo sme držali za príčinu, nie podľa toho, čo bolo objektívne, aby som povedal napríklad: Zákon neuznáva neznalosť zákona, totiž sudca neuznáva neznalosť zákona. Keď voľakto prestúpi ten zákon, či si znal ten zákon, alebo nie, si trestaný. Keď ale niekto prestúpi zákon Boží, zákon voľajaký materiálny, lenže bez vedomia, nemá hriechu. Keď voľakto vystrelí a náhodou zabije človeka, nuž ten nemá hriech. Všetko dľa subjektívnosti. Teda, keď voľakto mylne súdi, posúdi tieto morálne zákony a dľa toho konal by i vo vojne, dobre, pred Bohom nebude mať vinu, pred svetom má vinu pravda. Ale máme sa usilovať, aby každý objektívne zmýšľal, vedel čo je zákon a čo je skutočnosť.
Dr. Šujan: Teraz v súvise s týmto: všimli ste si, že v roku 1932 Tiso vyhlásil, že prakticky autonómia by znamenala nezávislosť a samostatnosť?
Dr. Kmeťko: O tom neviem.
Dr. Šujan: Nevšimli ste si to?
Dr. Kmeťko: Nie.
Dr. Šujan: Ale ste pozorovali jeho politickú činnosť?
Dr. Kmeťko: Tá vždycky, ešte 1938 roku v Žiline za republiku sa vyslovil.
O Pribinových oslavách v Nitre v roku 1933
Dr. Šujan: Prejdeme teraz pán svedok k Pribinovým, oslavám. Ako sa zachoval obžalovaný Dr. Tiso aj obžalovaný pán Alexander Mach a vôbec aj tretí obžalovaný Dr. Ďurčanský a celá ľudová strana za týchto Pribinových osláv? Boli predporady aj s Hlinkovou ľudovou stranou o programe?
Dr. Kmeťko: Neviem, neboli.
Dr. Šujan: Povedzte pán svedok, kto ten program zhotovoval?
Dr. Kmeťko: zhotovoval ho na podnet ordinariátu Haláchy36, okresný náčelník.
Dr. Šujan: U vás, tam v Nitre?
Dr. Kmeťko: Totiž, ten mal dvojakú časť, cirkevnú a svetskú. Svetský program zostavil z poverenia vlády Haláchy, cirkevný program biskupský úrad v Nitre.
Dr. Šujan: Neviete o tom, že potom boli zástupcovia ľudovej strany pozvaní k pánu krajinskému prezidentovi Országhovi a že ten súhlasili s programom? Neviete o tom?
Dr. Kmeťko: Nie. My sme sa radili o programe v Prahe, kde aj Országh bol prítomný a ja som upozornil vtedy Országha, aj ostatných: počul som od banskobystrického biskupa Mariana Blahu, usilujte sa dojednať program celej slávnosti s Hlinkom, s Hlinkovou ľudovou stranou, lebo ináč tak som informovaný, že z toho bude blamáž a škandál. To som im povedal, ale tak viem, že oni vôbec nechceli povolať Hlinku ani zástupcu strany na takú poradu, kde by spoločne boli a zvláštne, že nechceli dovoliť, keď aj boli také medzistranícke dôverné vyjednávania aby aj Hlinka tam rečnil, že to nechceli pripustiť, ani Hodža to nechcel pripustiť a preto sa potom stala tá roztržka, že na tieto Pribinove slávnosti, predsa takého činiteľa politického ako je Hlinka, ktorý toľko trpel za slovenský národ, že mu nedajú ani slovo, že ho nechcú pripustiť ani k reči. To bola reč tej roztržky a nezdaru tých slávností37.
Dr. Šujan: Pán svedok, teda neviete, či súhlasil s tým alebo nie? My to vieme od druhých, že súhlasil s tým programom a napriek tomu potom rozbili všetko. Ale nezáviselo od toho ako ste sa dívali na to ich počínanie v Nitre, počínanie Hlinkovej ľudovej strany v Nitre?
Dr. Kmeťko: V akom ohľade?
Dr. Šujan: Z ohľadu štátneho prirodzene. Mohlo to osožiť Československej republike, taký škandál robiť v tom čase?
Dr. Kmeťko: Ja som sa na to díval, vo všeobecnosti videl som, že to nemá význam voľajaký medzinárodný, celoštátny, ale že je to slávnosť, ktorú si to ako mnohí predstavovali, – že Pribinove slávnosti si vyárendovala agrárna strana, Hodža atď. a keď sa nevydarili mnohí i vysokí i najvyšší politici pražskí, českí, že sa tešili, že „nás socialistov, sociálnych demokratov atď. ste vytvorili z tých slávností, z toho programu. To ste si vyárendovali a tu máte, bez nás sa to skončilo so škandálom.“ Teda to viem, na to sa pamätám.
Dr. Šujan: Ako to pôsobilo na vás?
Dr. Kmeťko: To boli ináč slávnosti, kde bola i cirkevná časť, a že sa to skončilo tak, to mňa bolelo hlboko.
Dr. Šujan: Teda vás to bolelo, že to takto dopadlo?
Dr. Kmeťko: To som i povedal, že to nemali robiť, že keď chcelo robiť také veci, mohli v parlamente, ale nie v prítomnosti cudzozemských hostí, keď prišiel sem kardinál Hlond38, a vtedy robíte takéto veci. Nuž, to som zazlieval, to som otvorene povedal každému. Nesúhlasil som s tou taktikou, to otvorene poviem, ako som vtedy hneď povedal39.
O Piešťanskom zjazde HSĽS v roku 1935
Dr. Šujan: Pán svedok prosím pekne, videli ste vy v tom že Československá republika uzavrela spojeneckú zmluvu s Ruskom 1935 roku na jar, nejaké nebezpečenstvo boľševizmu pre Československú republiku?
Dr. Kmeťko: V 1935 roku? Nuž samé od seba v tom nebolo nebezpečie. To bolo politické. V tomto som nevidel nebezpečie boľševické.
Dr. Šujan: Prosím a ako ste si vy potom vysvetľovali to, že ľudáci na Piešťanskom zjazde rok na to sa prihlásili do bloku protikomunistických štátov, proti intenciám svojho vlastného štátu, proti intenciám jeho zahraničnej politiky40.
Dr. Kmeťko: Takéto veci, keď som videl v novinách, prečítal som to, teraz sa na to ani nepamätám aké tam bolo rozhodnutie.
Dr. Šujan: Ale viete to, že ľudová strana a tí obžalovaní všetci hlásali to boľševické nebezpečie, práve preto.
Dr. Kmeťko: Teda, by som povedal: Keď sa tak báli tí Hlinkovci, tí ľudáci toho nebezpečia, prečo prijali zástupcu Ruska za svojho delegáta?
Dr. Šujan: Keď už bol Slovenský štát, pravda?
Dr. Kmeťko: Potom nevideli v tom žiadne nebezpečenstvo. Prijali ho a on, ten zástupca bol aj u bývalého prezidenta, ba nad čím sa mnohí aj pozastavili, že keď bola veľká slávnosť Tuková, keď ho za čestného doktora jednej univerzity vyvolili a tu bola veľká slávnosť – ja som na nej nebol, lebo to sa protivilo mojím názorom – a prosím Rusko poslalo zvláštneho delegáta. To som nevedel chápať. Myslím, volal sa Kaftanov, a aj voľakú reč z tejto príležitosti povedal.
O ceste Dr. Tisu do Ameriky
Dr. Šujan: Pamätáte sa na vyslanie Dr. Jozefa Tisu do Ameriky za Spolok svätého Vojtecha z r. 1937?
Dr. Kmeťko: Viem že tam bol.
Dr. Šujan: A jeho poslanie malo aj politický cieľ, alebo náboženský? Čo viete o tom?
Dr. Kmeťko: No, to dozaista využili – ja hovorím, to som nečítal – každý má svoje politické ciele, ako každý politik, keď tam ide, využije príležitosť na šírenie svojich politických zásad. Tak je pravdepodobné, že oni tam šírili autonomistickú myšlienku, ale ja podrobné správy o tom nemám.
Dr. Šujan: Ja som sa pýtal či jeho poslanie, keď tam bol poslaný ako delegát Spolku sv. Vojtecha, či bolo aj politické alebo len náboženské.
Dr. Kmeťko: Vojtešský spolok nemohol ho s politickým poslaním vyslať.
O pápežských encyklikách a spolupráci s Nemcami
Dr. Šujan: Či sa pamätáte na encykliku pápeža Pia XI. o nacizme a na druhú o komunizme z roku 1937?
Dr. Kmeťko: Na to sa pamätám.
Dr. Šujan: A viete, že pápež Pius XI. tu predpovedal pád nacizmu, lebo sú to sily, protiviace sa božským zákonom a proti prirodzenosti ľudskej. Pamätáte sa na to?
Dr. Kmeťko: Teda prosím človek by to nemusel povedať, to vôbec nepatrí ad essenciam, podstate veci mne. Ja len to viem, že keď som bol u nebohého Pia XI., on nevyprával o nacizme, len to s bolesťou konštatoval, že isté štáty uzavrú zmluvu a nedodržia ju.
Dr. Šujan: A toto v tej encyklike práve zdôraznil. Nepamätáte sa na to?
Dr. Kmeťko: Nuž prosím hovorím...
Dr. Šujan: Kedy to bolo? Kedy ste boli u pápeža?
Dr. Kmeťko: Myslím, že to bolo po uzavretí konkordátu s Nemeckom.
Dr. Šujan: A ten konkordát Nemci nedodržali; iste sa na to ponosoval.
Dr. Kmeťko: On sa neponosoval na Nemecko, ani na jeden štát, ale ja som myslel, že sa to najlepšie môže vzťahovať na Nemecko, ale ani slovom to nepripomenul.
Dr. Šujan: A potom ako ste si vysvetľovali pán svedok, že Dr. Tiso a jeho spolupracovníci i napriek tomu už pred Mníchovom akosi spolupracovali s nacistickými Nemcami, tu v Československej republike, o ktorých bolo známe, že už na Karlovarskom zjazde vyhlásili, že sa stotožňujú s nacizmom. Ako ste si to vysvetľovali?
Dr. Kmeťko: Ja viem že jedine Tuka si osvojil úplne nacizmus a potom v Trenčíne na jednom zhromaždení, či porade alebo v Trenč. Tepliciach neviem koľko – tuším dvadsať41 – svojich bodov slovenského nacizmu vyložil, kde bolo medzi iným, samozrejmá vec, i sekularizácia cirkevného majetku, proticirkevné body.
Dr. Šujan: Ale my nie sme ešte tak ďaleko, u Slovenského štátu. Ja postupujem chronologicky. Ráčte mi prosím povedať, či viete o tom, že sa Ľudová strana a viedol ju vtedy pán obžalovaný Dr. Tiso, najmä začiatkom roku 1937 až do Mníchova, že spolupracovala s tunajšími Nemcami42?
Dr. Kmeťko: Nič neviem o tom a síce preto, že veru – ako konštatoval i pán predseda – pán Tiso ku mne veľmi zriedka prišiel, aj to v cirkevných veciach a tí iní politici ako Hlinka, bočili odo mňa. Povedali: Čechoslovák! Preto som sa od nich veľmi málo dozvedel. Oni si nepýtali rady odo mňa.
Dr. Šujan: Ale, pán svedok, vy ste museli ako voľakedajší politik sledovať to, že tuná najednej strane boli československé vládne strany a s nimi už aj komunisti pre nebezpečie, ktoré hrozilo z vonku a na druhej strane tu boli ľudáci spolu s Nemcami. Pred Mníchovom nepozorovali ste to?
Dr. Kmeťko: Už sa na také veci nepamätám.
Predseda: Nepamätáte sa na spoluprácu, letom i v novinách prehlásili, že Ľudová strana bude spolupracovať s Henleinovcami a Esterházym?
Dr. Šujan: Aj interview s Henleinom a Esterházym doniesol Slovák vo februári 1938.
Dr. Kmeťko: Nuž to boli všetko také časy vtedy pohnuté, že ten, ktorý sa vzdialil od politiky a ktorý mal inú prácu, na to povie: Tomu nerozumiem, na to vplývať nemôžem.
Dr. Šujan: Nuž, ja len chcem vyvodiť – ako vy vyvodíte. My máme totiž zistené, je fakt, že spolupráca bola. To je nesporné...
Dr. Žabkay: To je sporné zatiaľ!
Dr. Šujan: A takéto spojenie so zlom, ktoré pápež odsúdil vo svojej encyklike, mohlo viesť k dobrému koncu?
Dr. Žabkay: K tejto otázke, ak dovolíte pán predseda, ja sa vyjadrujem v tomto zmysle...
Predseda: Nedovolím, pretože ako obhajca nemáte ešte slovo.
Dr. Žabkay: Protestujem...
Predseda: Nemáte slovo pán obhajca. Upozorňujem vás, aby ste sa chovali dôstojne. Prosím, pán obžalobca, ráčte pokračovať. (K obhajcovi Dr. Žabkaymu): Vy budete sa môcť vyjadriť, keď budete mať slovo.
Dr. Šujan: Mohlo takéto spojenie, ktoré pápež odsúdil vo svojej encyklike viesť k dobrému koncu?
Dr. Kmeťko: Ja na tieto otázky vždycky tú odpoveď dávam: Vyšli dve encykliky, odsudzujúce dva smery: Nacizmus a komunizmus. Prosím, keď by som ja to povedal, môžem ja schvaľovať takéto veci, vtedy tým katolíckym veriacim, čo sú v komunistickej strane a hovoria, že sú dobrí katolíci, že oni chcú byť dobrými katolíkmi – dostal som práve taký žalobný list z jedného miesta, že ich nesmú pripustiť k sviatostiam, pretože sú komunisti, – nuž teda prosím môžem mu to povedať: Komunizmus je odsúdený vy ste vytvorený z cirkvi atď.? To je subjektívne.
Áno. Keď voľakto z bársakej príčiny subjektívne je presvedčený, že môže byť v tej alebo v tej strane, ale za to chce byť dobrým veriacim, ja ho nemôžem odsúdiť, – ani toho komunistu ja neodsúdim, – nemôžem len preto povedať, kto je v komunistickej strane – keby sa to v našej republike stalo, zvlášť v Čechách – nemôže pristúpiť k sviatosti, nemôže dať dieťa pokrstiť.
Zato, keď voľakto vtedy si inak predstavoval nacistickú stranu a myslel si, že sa dá zrovnávať s kresťanstvom – tak ako mi dokazoval Tuka v dlhé reči v Nitre v kultúrnom dome, kde aj mňa zavolal – že „my chceme nacizmus, ale kresťanský nacizmus, nie bezbožný nacizmus, ale nacizmu dľa zásad kresťanskej morálky. Tam encykliky všetky budú zachovávané to bude ten esenciálny rozdiel, že my chceme uskutočňovať zásady kresťanského socializmu. To bude vlastne kresťanský socializmus uskutočňovaný“. Nuž keď to tak dokazoval ja som nemohol ani nemal som práv povedať: „To je cigánstvo, čo vy hovoríte“. On bol snáď presvedčený, že jestvuje aj kresťanský nacizmus, že sa dá pretvoriť, a snáď to aj s povolením Nemcov spravil. Povedal im: „Títo Slováčkovia sú zbožní ľudia, tí neprijmú vašu náuku, ale prekrstíme to a povieme, že to bude kresťanský socializmus, aby vstúpili do toho.“
Predseda: Ja si dovolím prečítať §16 nar. 4. 55/45 Sb. n. SNR a doporučujem ho do zvláštnej pozornosti jak obhajobe, tak i obžalobe. /:Predsed prečítal ods. 1 – 4 cit §–fu:/
Prosím, aby si to strany uvedomili, i obecenstvo. Budem podľa toho prísne pokračovať, aby sa nemohli opakovať incidenty.
O 14. marci 1939 a či biskupi nemali obavy, keď bude Tiso prezidentom
Dr. Šujan: Pán svedok, vy ste hovorili, že keď prišiel Buday z toho historického zasadnutia Slovenského snemu 14. marca 1939, že vám hovoril, že boli prehováraní, aby vyhlásili Slovenský štát: Povedzte prosím, ako ste tomu rozumeli. Kto ich prehováral?
Dr. Kmeťko: To neviem. To nehovoril. Na to sa nepamätám, že kto ich prehováral, len, že so strany Nemcov prišiel nátlak.
Dr. Šujan: Teda neviete, že by bol povedal, že ich niekto prehováral?
Dr. Kmeťko: Totiž, že od Nemcov dostali také správy, podľa ktorých následky by boli veľmi smutné. Ale, že by ich bol niekto prehováral, na tento výraz sa nepamätám.
Dr. Šujan: Nemyslel to nebohý Dr. Buday, že pod dojmom reči pána obžalovaného Dr. Tisu sa takto rozhodli?
Dr. Kmeťko: Nie, ani slovo.
Dr. Šujan: No, pán svedok, teraz mi povedzte, či ste sa dozvedeli o tom, prečo zástupca Svätej stolice po 14. marci 1939 sa vzdialil z Bratislavy bez oznámenia príčiny?
Dr. Kmeťko: Nič neviem o tom.
Dr. Šujan: Vedeli ste o tom pán svedok, že koncom augusta 1939 bol Dr. Buzalka v Ríme u Svätého otca?
Dr. Kmeťko: O tom neskôr som sa dozvedel.
Dr. Šujan: Nedozvedeli ste sa o tom, načo tam bol? Čo ste sa dozvedeli? Aké bolo jeho poslanie?
Dr. Kmeťko: Nič som sa nedozvedel, ani som sa s ním o tom nerozprával a vôbec sa nepamätám na túto vec.
Dr. Šujan: Keď ste hovorili tuná práve, že povolenie k tomu, aby bol obžalovaný Dr. Tiso prezidentom, že ste nedostali písomne, nemal práve sprostredkovať toto?
Dr. Kmeťko: Kto?
Dr. Šujan: Dr. Buzalka pri tej svojej návšteve.
Dr. Kmeťko: Ja som ho nepoveril.
Dr. Šujan: Vy ste ho nepoveril, ale poveril ho pán obžalovaný Dr. Tiso a dal mu do rúk dopis.
Dr. Kmeťko: O tej celej veci neviem.
Predseda: Prosím, on ho nepoveril.
Dr. Šujan: No, pán svedok, neboli obavy, že keď Dr. Tiso, ako kňaz bude prezidentom, že to bude vám škodiť Katolíckej cirkvi a prečo boli takéto obavy?
Predseda: Túto otázku sme pertraktovali práve s tým podaním otázky, či Cirkev zaujímalo to, aby kňazi zaujímali nejaké funkcie, ako výkonné orgány v štátnom aparáte.
Dr. Šujan: Idem ku konkrétnej veci. Pamätáte sa pán svedok na konsekráciu pána biskupa Škrábika koncom roku 1939? Bol na nej i pán obžalovaný Dr. Tiso?
Dr. Kmeťko: Tak sa pamätám, že bol.
Dr. Šujan: Tak si potom snáď pamätáte i to, či mu takáto otázka bola i predložená, že sú tu obavy, čo bude, keď iný režim bude, či to nebude škodiť Cirkvi katolíckej, pretože je kňaz prezidentom. A čo on odpovedal?
Dr. Kmeťko: Nuž my sme sa inou otázkou obyčajne zaoberali, že i i to nebude škodiť slovenskému národu a slovenskej Cirkvi, jestli Tiso nebude prezidentom. My sme odhliadli od toho, či je kňaz alebo nie, ale sme znali jeho charakter a sme hovorili: Nech je on radšej – a keď si to žiadali aj Židia od nás, že len aby on bol prezidentom – prosím my sme mali povedať: Čo nás do toho?
Predseda: Konkrétne na otázku ráčte odpovedať: Bola takáto otázka alebo obava pri konsekrácii biskupa Škrábika vyslovená proti Tisovi alebo nie?
Dr. Kmeťko: To môže byť, ja sa na to nepamätám.
O Hlinkovej mládeži
Dr. Šujan: Súhlasili ste s tým, aby sa zrušilo Sdruženie katolíckej mládeže a aby bola len HM, Hlinková mládež?
Dr. Kmeťko: Ja nesúhlasil som s tým.
Dr. Šujan: Nie? A aké stanovisko zastával v tejto veci pán obžalovaný Dr. Tiso?
Dr. Kmeťko: Neviem, či direktne od neho, že by on mal účasť v tom – prsty, ako sa hovorí – alebo či bol proti tomu. Ba na voľačo sa pamätám, ako by sa bol vyslovil, že aspoň Sdruženie katolíckej mládeže, keby ostalo v platnosti. Istotne, neviem povedať.
Dr. Šujan: Prečo potom bol generálny tajomník Sdruženia katolíckej mládeže Čarnogurský u pápeža v Ríme?
Dr. Kmeťko: To prvýkrát počúvam, že bol.
Dr. Šujan: Neviete to?
Dr. Kmeťko: Nie.
Dr. Šujan: Preto sa Dr. Tiso odvolával v svojej reči v Bánovciach 31. V. 1943 na biskupské vyhlásenie v tomto smere, tam rečnil a hlásal totálny katolicizmus všade a vo všetkom a povedal: I biskupský zbor vyriekol: „Žiadne rozdiele medzi SKM a HM, jeden Boh, jeden národ a jeden cieľ hľadať.“ Že to aj biskupský zbor vyriekol nie je pravda? Biskupský zbor vyriekol takúto zásadu?
Dr. Kmeťko: Ten bol za katolícku školu, ktorá má štyri skupiny. Tam je Sdruženie katolíckej mládeže, ale Hlinková mládež, nakoľko chcela absorbovať všetky spolky – ako aj teraz sú také tendencie, každý štát chce jednotné organizácie, teraz je SSM – Sväz slovenskej mládeže, a nie je dovolené Sdruženie katolíckej mládeže...
Dr. Šujan: Mne nejde o toto, o vaše stanoviská, ale mne ide o to, či ste vy vyriekli takúto zásadu, že nebude žiadny rozdiel medzi SKM a HM, pretože on /Dr. Tiso/ sa odvolával vo svojej reči na to, že ste vy, Biskupský zbor, vyriekli, že žiadny rozdiel medzi SKM a HM, lebo je jeden Boh, jeden národ, jeden cieľ.
Dr. Kmeťko: Nič takého sme nevyriekli43.
Dr. Šujan: Teda nevyriekli ste to?
Dr. Kmeťko: Nie.
O pastierskych listoch v židovskej otázke
Dr. Šujan: Mne to stačí len odpoveď, že nie.
Pán svedok, tuná pán obžalovaný Dr. Jozef Tiso tvrdí, že sa deportácie Židov, alebo ešte predtým ste vydali pastiersky list o židovskej otázke44 a on sa vraj riadil podľa obsahu pastierskeho listu, keď riešil židovskú otázku. Povedzte nám, môžete nám povedať, ktorý to bol pastiersky list a aký bol jeho obsah?
Dr. Kmeťko: Teda ten pastiersky list bol nedávno uverejnený v Katolíckych novinách o židovskej otázke, ktorú ten pastiersky list spomína. Ten bol natoľko kresťanským duchom presiaknutý, a otvorene proti prenasledovaniu Židov.
Dr. Šujan: V ktorom čase ste ho vydali?
Dr. Kmeťko: Ihneď vám to poviem. – Mám to tu zaznačené. – Ten pastiersky list bol vydaný v roku 1943.
Dr. Šujan: V roku 1943? Prosím stačí.
Pán svedok my známe tento pastiersky list, veď sa našiel.
Dr. Kmeťko: Je uverejnený, v roku 1943 bol uverejnený a obávali sme sa, že vláda to nepovolí. Ani sme nemohli dostať od cenzúry dovolenie aby sme to mohli dať vytlačiť spoločne. Dali sme len odtlačok spraviť a tak sme to rozdelili. Vtedajší minister vnútra nechcel to povoliť, aby pastiersky list mohol byť prečítaný45. Na to prosím, išiel pán minister k prezidentovi a vyprávali sa o tejto veci a on prehovoril pána ministra, že ten pastiersky list môže byť prečítaný v kostoloch – ba ako sme sa dozvedeli, aj sám pán farár bánovský ho prečítal v kostole pred veriacimi.
Dr. Šujan: Mne zase ide len o toto. Ráčte dať pozor, on sa, pán obžalovaný odvolával, že sa riadil pri riešení židovskej otázky obsahom vášho pastierskeho listu. Teraz prosím povedzte, kedy ste vydali ten pastiersky list.
Dr. Kmeťko: 8. marca 1943.
Dr. Šujan: Bola už vtedy deportácia skončená a vôbec riešenie židovskej otázky?
Dr. Kmeťko: To ešte s tým nebolo ukončené. To neviem.
Dr. Šujan: Deportácia bola v roku 1942.
Dr. Kmeťko: To neviem.
Dr. Šujan: Pán svedok prosím, zhovárali ste sa vy s pánom obžalovaným počas deportácie?
Dr. Kmeťko: To som už uviedol.
Dr. Šujan: Pamätáte sa na jeho reč zo 16. augusta z Holíča, kde on vyslovil, že všetko, čo sa robí so Židmi teraz, je kresťanské, poneváč zbavovať sa nepriateľa je kresťanské.
Dr. Kmeťko: Nie.
Dr. Šujan: Nevšimli ste si v tejto reči?
Dr. Kmeťko: O tom vôbec neviem, že by to bol povedal, alebo, že by to mohol povedať.
Dr. Šujan: Pán svedok, prosím pekne, boli by sa mohli vyvážať odtiaľto Židia, keby sa bol obžalovaný Dr. Tiso postavil radikálne proti tomu?
Dr. Kmeťko: Určite nemôžem to povedať, ale mohlo sa to stať, že by bol býval odstavený a bol by na miesto neho druhý, to previedol, snáď krutejším spôsobom, ako sa to previedlo46.
Dr. Šujan: Ale bol by si zachoval čistotu svojej morálky a svedomia, nie, pán svedok?
Dr. Kmeťko: To je už otázka, jestli on myslel, že tým viac osoží židom a národu, jestli ostane ďalej. To je zase tá subjektívna otázka, subjektívne svedomie, že keď človek dľa subjektívneho svedomia vtedy robí, správne, vtedy nezhreší.
Dr. Šujan: Nie?
Dr. Kmeťko: Keď niekto dľa subjektívneho svedomia robí...
Dr. Šujan: Pán svedok prosím, pamätáte sa na to, že Burzio sa hádal s Dr. Tisom pre to vyvážanie židov47?
Dr. Kmeťko: O tom som počul.
Dr. Šujan: A ako sa staval Vatikán k tejto veci?
Dr. Kmeťko: Bolo čosi v Katolíckych novinách uverejnené. Na to si pamätám, že mal odmietavé stanovisko.
Dr. Šujan: Vy hovoríte vo svojej pôvodnej výpovedi, písomnej, že ste nemali čo vytknúť Dr. Tisovi na tzv. kňazských konferenciách? Jedenkrát – 16. augusta 1943 – bol pán obžalovaný v Nitre na takejto kňazskej konferencii a tuná povedal: „Slovák má svätého Cyrila a Metoda; nepotrebuj žiadneho iného svätého“.
Ide mi iba o katolícke stanovisko. Je to správne, také šovinistické stanovisko?
Dr. Kmeťko: Nuž prosím, dozaista lepšie, ako keby niektorý povedal, že máme len svätého Štefana, kráľa uhorského a nepotrebujeme Cyrila a Metoda, ako sa predtým hovorilo.
Dr. Šujan: Tu nešlo o svätého Štefana, ale o iných svätých.
Dr. Kmeťko: On povedal – čo mu Maďari zazlievali – , že Maďari nás chcú zase pod korunu svätého Štefana dostať. No, my, Slováci, im svätého Štefana nezávidíme, oni ho potrebujú, ale my sa pridŕžame svätého Cyrila a Metoda. Keby on bol povedal, že my iného svätého neuznávame; veď koľko svätých my máme, je i svätý Václav a neviem koľko je tých svätých. On to nemohol povedať v takom zmysle.
Dr. Šujan: Ja som chcel len vysvetlenie, ako to skutočne povedal.
Pán obžalovaný, prosím povedzte: Bol by mal Tisov režim oporu v národe, keby býval katolícky klérus proti jeho režimu?
Dr. Kmeťko: Nuž prosím, to všetko sa rodilo. Videli sme, Hlinková agitácia, Hlinková strana ako bola populárna a vedela len polovicu národa získať pri voľbách, teda vplyv kňazov na národ, to je problematické vždycky. Hlinková ľudová strana vedela len jednu čiastku kňazov získať. Kňazi majú rozhodne vplyv, zvlášť kňazi a dobrí národovci, ale že by mali rozhodný vplyv, to nemôžem povedať.
Dr. Šujan: Vyhli ste sa mi zase odpovedi pán svedok. Priama odpoveď bola iná. No ráčte povedať ešte raz: Či by bol Tisov režim mal oporu v národe, keby bol býval katolícky klérus proti tomu režimu?
Dr. Kmeťko: Teda hovorím, to je problematické.
O privítaní autonómie 6. októbra 1938 a angažovaní sa kňazov
Dr. Šujan: Ďalej prosím: Ako privítali katolícky biskupi zmenu režimu na Slovensku po 6. októbri 1938? Pamätáte sa na to vyzváňanie v kostoloch v októbri, keď nastalo to formálne zjednotenie strán?
Dr. Kmeťko: Áno, že či bolo i vyzváňanie neviem.
Dr. Šujan: Dali ste k tomu vyzváňaniu dovolenie?
Dr. Kmeťko: Že by sme boli dali k tomu nariadenie o tom vôbec pochybujem.
Dr. Šujan: Ako sa to mohlo stať, že na katolíckych kostoloch sa vyzváňalo vtedy po celom Slovensku?
Dr. Kmeťko: Voľakto snáď vo svojej horlivosti prílišnej, že národ sa zjednotil, dal vyzváňať, a nariadenie takéto o tom – neviem.
Dr. Šujan: Mohlo to vyjsť aj od druhého – mohol byť takýto rozkaz vydaný aj iným než cirkevnou vrchnosťou?
Dr. Kmeťko: Prosím, to si neviem predstaviť, aby voľakto v našom mene taký rozkaz vydal.
Dr. Šujan: Mohlo to alebo nemohlo byť?
Dr. Kmeťko: Teda de jure nemohlo de facto mohlo byť.
Dr. Šujan: Prosím pán svedok, súhlasili ste s tým, alebo sa na váš súhlas ani nepýtali, aby celá jedna tretina kňazov boli župnými predsedami okresnými, predsedami obecnými predsedami HSĽS – celá skoro tretina kňazov – súhlasili ste s tým, alebo sa vás nepýtali?
Dr. Kmeťko: Nepýtali sa.
Dr. Šujan: Dobre. A nazačiatku to bolo aj s HG. Ani na to sa Vás nepýtali?
Dr. Kmeťko: Nie.
Dr. Šujan: Viete voľačo o tom, pamätáte sa, že by sa niektorí katolícky kňazi boli vzopreli HG?
Dr. Kmeťko: Počul som, že nielen kňazi, ale aj niektorí intelektuáli vystúpili z HG, lebo počuli, čo sa tam deje. To som počul.
Dr. Šujan: Teraz povedzte pán svedok, čo ste hovorili na to, keď ružomberský farár Ferenčík, ako nástupca Hlinkov ďakoval Bohu v Slovenskom sneme za Hitlera, a keď i Tiso v svojich rečiach dával Boha do súvislosti s Hitlerom.
Dr. Kmeťko: Nič o takých veciach neviem. Voľačo človek počuje, ale konkrétne voľačo pozitívneho som o tom nepočul, človek sa zasmeje na tom, jestli niekto zvelebuje nemeckého boha.
Dr. Šujan: To bol nemecký boh?
Dr. Kmeťko: Vtedy Nemci mali svojho boha Votana, chceli cestou nacizmu toho boha...
Dr. Šujan: A teraz povedzte prosím: keď ste to vy vtedy nevedeli a teraz to viete, že Ferenčík takúto reč povedal v Sneme, že ďakuje Bohu za Hitlera...
Dr. Kmeťko: O tom prvý raz počúvam.
Dr. Šujan: ....čo o tom teraz súdite?
Dr. Kmeťko: Ďakujeme za Hitlera?
Dr. Šujan: Že ďakuje Bohu za Hitlera.
Dr. Kmeťko: To, že to bola jeho vec.
Dr. Šujan: Pán svedok prosím, bol biskup Buzalka s vaším súhlasom vojenským vikárom alebo nie?
Dr. Kmeťko: Vôbec, taký pokyn sme dostali, aby sme sa do tej veci nemiešali, že to je vec Svätej stolice.
Predseda: Ráčte odpovedať na otázku: S vaším vedomím bol Buzalka vojenským vikárom alebo nie?
Dr. Kmeťko: Nie.
Dr. Šujan: Vedeli ste, že Vatikán je oficiálne zastúpený v londýnskej československej vláde?
Dr. Kmeťko: Nie.
O pastierskom liste biskupov po voľbe prezidenta
Dr. Šujan: Nevedeli ste o tom? A pamätáte sa na obsah pastierskeho listu z roku 1939 po voľbe Dr. Tisu za prezidenta48?
Dr. Kmeťko: Áno, vydali sme ho, a síce dosť neskoro, hoci nás žiadali viackrát, aby sme už vyslovili sa o tom novom štáte, a bol predložený nám jeden text, ktorý sme potom prijali a vydali sme ten pastiersky list.
Dr. Šujan: A pamätáte sa, čo ste tam písali v tom pastierskom liste?
Dr. Kmeťko: Vyslovili sme radosť, že máme štát.
Dr. Šujan: Pán svedok, podívajte sa, tu ste písali toto: /Ja by som chcel vedieť, či vám to bolo diktované. Dávajte teraz pozor, budem pomaly čítať/: „Z príležitosti zvolenia prezidenta Slovenského štátu vydali slovenskí katolícki biskupi pastiersky list 24. októbra 1939.“ Pastiersky list sa končí takto: „Vítame Slovenskú republiku, modlíme sa za ňu každý deň a staviame ju pod ochranu Trojjediného večného Boha, u ktorého nech oroduje zaň patrónka slovenského národa Sedembolestná Panna Mária, naši svätí patróni Cyril a Metod, Andrej a Beňadik, i blahoslavení mučeníci košickí. V tejto nádeji udeľujeme svoje arcibiskupské požehnanie celému štátu slovenskému, i jeho prezidentovi, ministrom, zákonodarcom a všetkým predstaveným, všetkým ustanovizniam a občanom v mene Boha, Otca i Syna i Ducha Svätého, ktoré požehnanie nech spočíva na nás všetkých a na veky vekov Amen.“
Prosím, teda toto znenie Vám bolo nadiktované?
Predseda: Prosím ráčte to predložiť súdu.
/Stalo sa./
Predseda: Prikladá sa ku spisu prečítaný text pastierskeho listu.
Predseda ku svedkovi: Autentickosť toho priznávate, že je to autentická citácia?
Dr. Kmeťko: My sme to vydali...
Predseda: Bolo to takto štylizované?
Dr. Kmeťko: Nuž, prosím, ak je to vydané, tak to bolo štylizované.
Predseda: Mohli by ste súdu predložiť nejakú kópiu toho pastierskeho listu alebo nejaký hodnoverný odpis?
Dr. Kmeťko: To neviem, či vôbec jestvuje ešte ten text pôvodný, či jestvuje neviem Vám povedať.
Predseda: Ale v novinách niekde alebo v tlači bol vydaný? Vo vašich úradných novinách nie?
Dr. Kmeťko: V novinách? Bol vydaný.
Predseda: Museli ste ho publikovať. Ako ste ho publikovali?
Dr. Kmeťko: Publikovaný mohol byť tak, že alebo každý ordinariát osve ho publikoval, alebo sme ho dali vytlačiť pre celé Slovensko a každý ordináriát toľko si vzal koľko potreboval pre každú faru.
Predseda: Pán svedok prosím, ráčte láskavo takýto otlačok pastierskeho listu ihneď po návrate do Nitry súdu predložiť.
Dr. Kmeťko: Nakoľko to máme. To bude asi to isté.
Predseda: Predbežne sa prikladá ku spisom čítaný text pastierskeho listu.
O trvalosti Slovenského štátu
Dr. Šujan: Prosím pán svedok, považovali ste vy Slovenský štát za útvar trvalý a vy všetci biskupi a klérus, alebo to bol len stav vojnový?
Dr. Kmeťko: Spočiatku, ako každý myslel, že ak Nemci vyhrajú, že snáď bude trvať, ba aj mnohí pochybovali i o tom, že Slovenský štát, i keby Nemci vyhrali, že nebude trvať, že Nemci nás pohltia alebo presídlia dakde, takže každý pochyboval o tom, že by stály bol.
Predseda: Počuli ste nejaký plán o tom presídlení?
Dr. Kmeťko: Všeličo sa hovorilo.
Predseda: Čo nám sľubovali, – to bolo v „Mein Kampfe“ že Čechov i Slovákov chce Hitler na Sibír za Ural presídliť.
Dr. Kmeťko: O tom sa hovorilo.
Dr. Šujan: No vôbec, bol to stav žiadúci?
Dr. Kmeťko: No bolo to minus malum.
Dr. Šujan: Teraz mi povedzte ako sa to mohlo zhodovať s tým vaším vyhlásením – keď to človek tak porovnáva, ja som jednoduchý človek a chcem vedieť, ako ste to zrovnávali a tým, – čo ste práve prv o Československom štáte v roku 1937 vyhlásili, že je to prírodný útvar, i s tým, čo ste tam hovorili, že je to priamo božský výtvor?
Dr. Kmeťko: Každý človek, či kresťan, či nekresťan, musí si ctiť a uznávať ten štát, v ktorom žije. Keď sme patrili k štátu maďarskému, Slováci museli uznávať tie zákony, museli sa dľa nich riadiť a ich uznávať. Keď prišla Československá republika, my tiež sme ju, samozrejmá vec, uznali.
Keď ale utvoril sa štát slovenský, ktorý medzinárodne bol uznaný dvadsať deväť štátmi, medzi nimi aj Rusko ho uznalo, my sme mali povstať a povedať: „Zastreľte nás, ale my Slovenský štát neuznávame.“ Nuž prosím, to neide, to sú hovorím....
Predseda: Vy ste sa teda riadili evanjeliom: „Dávajte Bohu čo je božie...“
Dr. Kmeťko: „Dajte Bohu, čo je božie a cisárovi čo je cisárove.“ Štát, keď je už raz uznaný, – ako bol Slovenský štát vtedy dvadsaťdeväť štátmi uznaný, musíme ho uznať a musíme povedať: „Dobre, už sa stalo, to jest keď nemôžeme byť v československom štáte, teda uznajme tento útvar, či bude dočasný, či trvalý, uznajme ho.“
Dr. Šujan: Teda vynútili na vás ten pastiersky list?
Dr. Kmeťko: Nevynútil nikto.
Dr. Šujan: Predtým ste hovorili, že vám nadiktovali.
Dr. Kmeťko: Prosím , ako to býva: vyprávalo sa, že či by sme už nemali vydať a potom niektorý je poverený aby pastiersky list zostavil. Obyčajne to tak býva, že niekto je poverený, alebo povie: „Ja mám hotový“ a potom ho príjmu.
Predseda: Vy ste nám povedali, že sa vám vytýkalo, že dosiaľ ste sa nevyslovili o štáte a že vám dokonca priniesli text prehlásenia, čo by v tom malo byť.
Dr. Kmeťko: Teda, že by z vládnych kruhov to bolo vyšlo to nemyslím.
Predseda: A kto vám to priniesol?
Dr. Kmeťko: Z vládnych kruhov len čo mohlo prísť?
Predseda: Kto vám priniesol taký text, respektíve takú radu alebo pomôcku k tomu vyhláseniu?
Dr. Kmeťko: Prosím, keď sme sa vyprávali na konferencii, v Žiline myslím to bolo, že dobre by bolo, keby sme my dali takýto pastiersky list, kde uznávame Republiku, tak ako sme vydali pastiersky list o Československej republike...
Predseda: Ale prosím, ten text kto vám navrhol, alebo kto to znenie toho textu navrhol, resp. to, čo by mal ten pastiersky list obsahovať.
Dr. Kmeťko: Nuž teda rozhodne to nebol Tiso, ani žiadny laik politik.
Predseda: Viete kto to bol, pamätáte kto to bol?
Dr. Kmeťko: Pamätám sa, že teda to bol jeden z biskupov a nie voľajaký cudzí človek; rozhodne nie.
Predseda: Viete aj meno toho biskupa?
Dr. Kmeťko: Ja neviem, či je to potrebné a podstatné, aby ste to vedeli.
Predseda: Potom len je úplný ten údaj, lebo si môžeme skontrolovať, či je pravdivá výpoveď.
Dr. Kmeťko: Tak sa pamätám, že to navrhol pán biskup banskobystrický.
Predseda: Škrábik?
Dr. Kmeťko: Áno.
Dr. Šujan: Viete, že 28. septembra 1944, teda keď bolo povstanie, pápež na sviatok svätého Václava mal v katedrále sv. Petra a Pavla slávnostnú svätú omšu a prejav, v ktorom sa obracal k československému ľudu?
Dr. Kmeťko: Pápež?
Dr. Šujan: Áno.
Dr. Kmeťko: Neviem.
Dr. Šujan: To bolo 28. septembra 1944 keď bolo povstanie.
Dr. Kmeťko: ...
Dr. Šujan: Tak neviete o tom?
Dr. Kmeťko: Nie.
Dr. Šujan: Pán svedok povedzte prosím, či si poslanci Slovenského snemu vyžiadali súhlas, že môžu byť poslancami od vás, čo boli kňazi? Kňazi, Poslanci Slovenského snemu vyžiadali asi od svojho ordináriusa súhlas, že môžu byť poslancami?
Dr. Kmeťko: Nuž, ja tak sa pamätám, že si vyžiadali, ale keď bol vysoký ten počet, potom sme ho znížili a síce tak, že každá diecéza môže mať len jedného.
O Katolíckych novinách a kňazoch
Dr. Šujan: Čí to bol orgán – Katolícke noviny?
Dr. Kmeťko: Predtým neviem, teraz viem, že je to trnavský pán biskup.
Dr. Šujan: Za slovenského štátu čí to bol orgán?
Dr. Kmeťko: To neviem.
Dr. Šujan: Nebol to biskupský orgán?
Dr. Kmeťko: To neviem, že čí to bol orgán, kto ho mal v rukách.
Dr. Šujan: A súhlasili ste vy s tým, čo v Katolíckych novinách sa písalo práve v tomto smere o Slovenskom štáte a o režime na Slovensku?
Dr. Kmeťko: To som už hovoril.
Dr. Šujan: Či sa pamätáte najmä na tých dvanásť bodov, čo tu 7. novembra 1940 boli uverejnené?
Ak dovolíte pán predseda, zase to predostriem.
Predseda: Ráčte dovoliť!
Dr. Šujan: /predkladá/ To bolo v Katolíckych novinách uverejnené.
Predseda: Hovorí sa tuná /číta/: „1/ Slovenskí katolícki kňazi boli a sú za slovenský štát a národ, lebo:
- Slovenskí katolícki kňazi boli skoro výhradne vždy v prvých bojových šíkoch Hlinkových.
- Slovenskí katolícki kňazi zo svojich peňazí z veľkej čiastky udržovali Hlinkové časopisy: „Slováka“ a „Slovenskú pravdu“.
- Slovenské katolícke fary boli vždy útulkom Hlinkových poslancov a obvodových tajomníkov.
- Slovenskí katolícki kňazi boli dušou miestnych organizácií HSĽS po obciach ako predsedovia, alebo aktívny členovia.
- Slovenskí katolícki kňazi za HSĽS rečnili a písali články.
- Slovenskí katolícki kňazi za HSĽS trpeli.
- Slovenskí katolícki kňazi prví bojovali u nás proti židomarxizmu a červenému komunizmu.
- Slovenskí katolícki kňazi viedli ľud mravne a bránili ho pred každým zhubným cudzím vplyvom.
- Slovenskí katolícki kňazi s najväčšou radosťou Slovenský štát uvítali a prví sa do jeho budovania zapojili.
- Slovenskí katolícki kňazi obetovali aspoň v rovnakej miere, ako druhí, na hospodársku obrodu štátu.
- Slovenskí katolícki kňazi sú i v novom štáte prvými pracovníkmi HSĽS.
- Slovenskí katolícki kňazi stoja otvorene na strane vlády.“
Predseda: Pamätáte sa na to pán svedok?
Dr. Kmeťko: Nepamätám sa nato už. Ale keď je tam ten článok, dobre, je tam.
Predseda: A vy sa stotožňujete s tým?
Dr. Kmeťko: Nuž prosím...
Predseda: ... alebo aspoň stotožňovali ste sa s tým?
Dr. Kmeťko: Prosím teda, aby som povedal, čo som vlastne už zďaleka povedal: „Jestli chcete na zodpovednosť ťahať slovenské katolícke kňažstvo, aj tých, ktorí uznali Slovenský štát.“
Predseda: Nie prosím, aby takáto myšlienka nemohla ani vzniknúť vo vás. Tuná ide o to, aby sme postavili prehlásenie osoby takej, ako je vaša, aby sme vedeli mienky nielen snáď určitej strany a politicky zafarbené, ale aby sme počuli aj hodnostára cirkevného, ako na to hľadí a aby sme vedeli, čoho sa máme potom držať.
Dr. Kmeťko: Prosím, to je istá vec, v každej veci sa preháňa a jestli voľaktorí kňaz to napísal v mene kňažstva a takto vo všeobecnosti, zato nemožno odsudzovať všetkých slovenských kňazov.
Predseda: Nikto ich neodsudzuje. Ja som sa pýtal, či sa všetko kňažstvo s tým stotožňovalo.
Dr. Kmeťko: Nieje možné.
Dr. Šujan: Ako je to, že to sa zhoduje náramne s tým, čo ste písali obžalovanému Dr. Tisovi. Budeme to čítať. Dopis pánu obžalovanému ste písali, kde ste zdôraznili, že slovenské katolícke kňažstvo má zásluhu na tom, čo sa stalo 6. októbra a 14. marca atď.
Dr. Kmeťko: To kto písal?
Dr. Šujan: To bol biskupský list z vášho zboru biskupského. Ide o objektívne zistenie skutočnosti.
Dr. Kmeťko: Bolo to v nejakom memorande.
Dr. Šujan: Zhoduje sa to náramne s tým obsahovo.
Dr. Kmeťko: Keď voľakto povie všeobecne: „My sme za tento štát, my za vami stojíme,“ vždycky myslí, dobre, väčšinu, ale nie v premrštenom zmysle, že proti zákonom, proti prirodzeným zákonom, atď. „My uznávame ten štát“... ja by som pri tejto otázke rád povedal, čo som už čiastočne povedal: Keď vy tak zazlievate tomu slovenskému kňažstvu...
Predseda: Opätovne musím vás opraviť. Nezazlieva sa slovenskému katolíckemu kňažstvu nič. Tuná ide o to, aby sa súdila vina, a to, či bol vinný Dr. Tiso alebo nie. Keby sme zistili, že on bol zo strany Cirkvi takýmto spôsobom podporovaný, tak tá jeho vina bude asi menšia.
Dr. Šujan: Ide o objektívne zistenie skutočnosti. Pán svedok, ráčte teraz ešte odpovedať komu skladali slovenskí biskupi sľub za prvej Československej republiky? A či sú takí biskupi?49
Dr. Kmeťko: Za prvej Československej republiky? Nepamätám sa. Neviem sa rozpamätať.
Dr. Šujan: Ani sa nepamätáte, že by ste vy sám boli skladali sľub Československej republike, štátny sľub, biskupský sľub?
Dr. Kmeťko: Ani to neviem. Možno, že som zložil, ale vôbec nato sa nepamätám.
Dr. Šujan: A či všetci slovenskí biskupi zložili sľub vernosti Československej republike teraz?
Dr. Kmeťko: Teraz ešte prosím okrem Gojdiča prešovského nie.
Dr. Šujan: Prosím vás, kto vymyslel pozdrav „Na stráž!“ a vedeli ste, že boli na dedinách naši katolícki ľudia, zemití Slováci, dedinčania, prenasledovaní preto, že povedali „Pochválen“ a nie „Na stráž!“?
Dr. Kmeťko: Neviem, jestli sú také prípady.
Dr. Šujan: A kto to vymyslel? Neviete, kto vymyslel ten pozdrav?
Dr. Kmeťko: Ani to neviem.
Dr. Šujan: Nebolo to práve z kruhov katolíckeho kňažstva?
Dr. Kmeťko: Nemyslím, že by katolícky kňaz dal jednému svetskému pozdravu prednosť pred kresťanským; to si neviem predstaviť.
Dr. Šujan: No, vidíte ! Bol to Dr. Körper50.
Dr. Kmeťko: Ťažko mi na takúto vec odpovedať. Neviem si to vysvetliť.
Čo dal slovenský štát slovenskému národu a či je Dr. Kmeťko za Slovenskú republiku, alebo za Československú republiku
Dr. Šujan: Pán svedok prosím, čo dal Slovenský štát slovenskému národu, slovenskému ľudu, po stránke mravnej?
Dr. Kmeťko: Prosím otázku voľačo obšírnejšie, konkrétnejšie.
Dr. Šujan: Čo znamenal ten Slovenský štát pre slovenský národ po morálnej stránke? Bol to nejaký prínos?
Dr. Kmeťko: Prínos natoľko bol, – za prvé, ako sa ustanovil. To, čo povedal Hlinka, to dozaista je akási všeobecná medzinárodná zásada, že možno si predstaviť taký národ, ktorý by si nežiadal samostatnosť? No, možno si predstaviť takého chudobného človeka, ktorý by nechcel mať svoj vlastný samostatný domček a chcel by slúžiť vždycky, ale nielen slúžiť, ale byť závislým od druhého? Nato každý povie: „Nie je možné si predstaviť taký národ alebo takého človeka51.“
Dr. Šujan: Ale tá závislosť, kedy bola väčšia, ako za toho Slovenského štátu?
Dr. Kmeťko: Ale bol – by som povedal – desaťkrát lepšie na tom, ako v Protektoráte.
Dr. Šujan: Pán svedok, referoval vám Dr. Škrábik, biskup banskobystrický, ako to bolo za povstania, keď ste sa potom zišli spolu po zatlačení povstalcov do hôr, či na tom zasadaní referoval, ako to bolo za povstania v Banskej Bystrici?
Dr. Kmeťko: Za povstania?
Dr. Šujan: Či on mal aj určitý vzťah k tým povstalcom, či k nemu chodili na návštevu atď.
Dr. Kmeťko: To povedal, že bol uňho Šrobár, aj on bol u Šrobára a pýta sa ho, či je on za Československú republiku.
Dr. Šujan: A hovoril, že boli uňho i komunisti?
Biskup Škrábik si praje samostatnosť
Dr. Kmeťko: To neviem. Na to sa už nepamätám, len viem, že Šrobár direktne to hovoril: „No, ste vy za Slovenský štát alebo za Československú republiku?“ keď už bola tam vláda československá. A on na to odpovedal „Prosím, ak by bolo možné udržať Slovenský štát samostatný, pevný, samozrejmá vec, môžem povedať, to si prajem. Ak nie, rozhodne som za československý štát. Prosím, to je dosť jasné. Jestli je to ako vidíme, de facto nemožné v medzinárodnej situácii – iste je to možné, sú malé štáty samostatné, ako Švajčiarsko atď. – ale že by celý medzinárodný svet dal garanciu Slovákom: „Vy môžete byť samostatní a keby zle bolo, celý svet bude za vás bojovať atď.“ – myslím, že náš vývin je možný v Československej republike. Asi to povedal: „Keby bolo možné, áno, každý Slovák by radšej mal samostatnosť, ak to nieje možné výlučne. Československá republika nás môže udržať.
Dr. Šujan: A či potom viete aj to, že sa Dr. Tiso zhováral s banskobystrickým biskupom Dr. Škrábikom po zatlačení povstania?
Dr. Kmeťko: O tom neviem. O tom nič neviem.
Dr. Šujan: A neviete, že ako a čo sa rozprávali?
Dr. Kmeťko: Nie.
O Červenej armáde a boľševickom pekle
Dr. Šujan: Zavraždila Červená armáda niektorého slovenského katolíckeho kňaza?
Dr. Kmeťko: Červená armáda? Vyprávalo sa neviem o dvoch tuším, že počas tých bojov dvaja padli, ale že kto to bol, na to sa nepamätám.
Dr. Šujan: Kde to bolo? Počas bojov?
Dr. Kmeťko: Kdesi v Liptove v spišskej diecézy.
Dr. Šujan: Zistilo sa to?
Dr. Kmeťko: To som čítal.
Predseda: Za povstania, alebo až potom?
Dr. Kmeťko: Ani to Vám neviem povedať.
Dr. Šujan: A kde by ste to boli čítali?
Dr. Kmeťko: Toľko novín chodí k nám, ale na to sa viem pamätať, že som to čítal...
Dr. Šujan: Že Rusi zavraždili niekoho?
Dr. Kmeťko: ... ale že by boli Rusi zavraždili, o tom som nevedel. Pozitívne, že by som bol čítal, že Rusi zavraždili katolíckych kňazov, o tom som nepočul.
Dr. Šujan: O to ide, či príslušníci Červenej armády, skratka Rusi, vraždili katolícke kňažstvo.
Dr. Kmeťko: Nie, nevraždili.
Dr. Šujan: A či viete, že Hitler zavraždili niektorých katolíckych kňazov?
Dr. Kmeťko: Možno, keby ste mi pripomenul, že by som sa rozpamätal.
Dr. Šujan: Z Banskej Bystrice, z banskobystrickej diecézy Veselého. Iste vám o tom hovoril pán biskup Škrábik.
Dr. Kmeťko: Áno.
Dr. Šujan: A ako sa zachovali príslušníci Červenej armády ku kostolom a vôbec ku pamätnostiam cirkevným a vôbec ku cirkvi.
Dr. Kmeťko: No teda, mohol by som poukázať, že za vojny, to jest, keď bola bitka, vtedy skutočne ako každá bojová stránka, nebrali ohľad, či kostol, či nekostol, v Nitre každý kostol po bombardovaní je poškodený.
Dr. Šujan: O to nejde, ale o to ide, či potom, keď už prišli tí príslušníci Červenej armády do Nitry alebo inde, či jednali arogantne a vôbec drzo a ako sa chovali alebo či znesvätili kostoly atď.
Dr. Kmeťko: Nepočul som.
Dr. Šujan: A pán svedok, splnila sa teda predpoveď o boľševickom pekle, keď budú Nemci porazení, že príde boľševické peklo, ako to Dr. Tiso hlásal a jeho všetci príslušníci.
Dr. Kmeťko: To neviem.
Dr. Šujan: Splnila sa táto predpoveď alebo nie?
Dr. Kmeťko: Nevidím, že by tu bolo peklo. To nemôžem povedať, lebo chodí sa do kostola, chodia do kostola ľudia, ešte aj komunisti chodia na spoveď, to im nikto nezabraňuje. My máme svoje rany, to sú školy atď., ba keď Nitra bola už dobitá a prišiel jeden ruský inteligent v mene veliteľstva, uistiť, že sa nestane cirkvi nič, aj to povedal, že všetky vaše inštitúcie, ako sú kostoly, kláštory a tak viem, i školy, všetko vám ostane, nuž prosím pekne, my sme tie školy stratili, my sme internáty stratili, prosím, to je iná vec. To ale nieje ešte peklo, to môže byť očistec, ale nieje to ešte peklo.
„To bol sic! po Svätoplukovi druhá hlava štátu.“
Dr. Šujan: Žiadali ste Vatikán o pomoc pre Dr. Jozefa Tisu? aby poskytnul pomoc Dr. Jozefovi Tisovi, aby nebol súdený?
Dr. Kmeťko: Nie aby bol súdený, ale aby nebol odsúdený na smrť. To je veľký rozdiel, aby nebol súdený a ani nebol odsúdený na smrť.
Predseda: V tom zmysle ste žiadali?
Dr. Kmeťko: To sme žiadali a to priznávam, lebo by nás celý národ mohol odsúdiť a obzvlášť mňa, ktorý som jeho duchovným otcom a vôbec sa naň neobzriem. To bol sic! po Svätoplukovi druhá hlava štátu...
Predseda: Kedy sa to stalo, tá žiadosť, tá prosba?
Dr. Kmeťko: To bolo súčasne, keď sme to podali na vládu.
Dr. Šujan: Protestovali ste u Slovenskej národnej rady tiež v tomto smere?
Dr. Kmeťko: U Slovenskej národnej rady? Pred rokom sme podali žiadosť tiež, aby mierne bolo s ním zachádzané a mierne aby bol súdený. To je pravda.
Slovenský národ vrátane Dr. Kmeťku sú za samostatnosť
Dr. Šujan: Teraz ešte pán svedok by som bol zvedavý na to: Vy ste odsúdili vlastne smer Hlinkovej ľudovej strany už na začiatku Československej republiky, lebo ste videli, že nespeje k dobrým koncom. Teraz ako ste mohli po Mníchove toľko spustiť z tých svojich lepších zásad ohľadom Československej republiky?
Dr. Kmeťko: Spustiť zo zásad politických? To, čo povedal Škrábik, to priznávam sa i ja, že za jedinú možnosť, za jediný možný útvar, v ktorom slovenský národ môže žiť a vyvíjať sa pokojne, je Československá republika. Keby ale bola tá možnosť teoretická, že my by sme mohli byť samostatní, prosím, ja hovorím, opýtajte sa hocikoho všetko je za to, ak je to možné – som proti tomu nie. Ak je to nemožné, samozrejmá vec, sme všetci za Československú republiku.
Opäť o nemeckej evakuácii občanov
Dr. Šujan: Prosím, vy ste hovorili o tej evakuácii, že ste pozorovali, že snáď pán obžalovaný Dr. Tiso, mal úspech u Nemcov a súdili ste tak z toho, že Nitra nebola evakuovaná. No, hneď ste povedali, že to snáď prišlo tým rýchlim vpádom Rusov do Nitry. Teraz pán svedok prosím, vedeli ste vy aj o tom, že aj na strednom Slovensku sa celé dediny čo sa týka mužov evakuovali, najmä z okolia Banskej Bystrice?
Dr. Kmeťko: Len o Svätom Beňadiku som počul.
Dr. Šujan: O Svätom Beňadiku nehovorím, ale okolo Banskej Bystrice, že celé dediny evakuovali čo sa týka mužov a že boli evakuovaní do Nemecka.
Dr. Kmeťko: Na to sa dnes nepamätám. Možno, že som to počul, ale po liste od pána biskupa Čárskeho, mal som o tom vedomosť, že tam to išlo kruto v troch okresoch, keď písal: „Zachráňte ostatné Slovensko, lebo hrozí katastrofa slovenskému národu“. To som počul.
Dr. Šujan: A čo ste myslel, keď sa vydal ten Kódex židovský a že obžalovaný to nepodpísal? Ako je to možné, aby takéto dôležité veci bez podpisu prezidenta, alebo bez toho, že by to boli riadne zákony, vyšli a aby sa podľa toho štát riadil? Nemali to byť riadne zákony, ktoré on mal podpísať?
Dr. Kmeťko: To je ozaj vec vysoko štátnická, ktorá sa mňa ozaj netýka prečo to nepodpísal.
Dr. Šujan: Vy ste si to nevšímali, prečo to nechal tak?
Predseda: Túto otázku nepripúšťam; to nemá vzťahu.
Dr. Kmeťko: Jestli to nepodpísal, už vtedy som sa tešil, aj teraz sa teším a len chválu si za to zaslúži.
Dr. Šujan: Ďalších otázok nemám.
Rôzne otázky
Dr. Rašla: Prosím pán svedok, ráčte sa rozpamätať boli obžalovanému Dr. Jozefovi Tisovi podané zo strany jeho cirkevných nadriadených alebo z inej cirkevnej vrchnosti nejaké námietky proti účasti na vojne proti Poľsku, alebo proti Sovietskemu zväzu, pamätáte sa na to?
Dr. Kmeťko: Či boli podané?
Dr. Rašla: Či jemu boli podané nejaké námietky zo strany cirkevných vrchností?
Dr. Kmeťko: Nič. Do týchto vecí – to išlo rapídne, nikto sa nás nepýtal a keby sme sa boli ozvali, nevšímali si to, počas vojny.
Dr. Rašla: Tu bola reč o tom liste, ktorý ste písali obžalovanému štyria páni biskupi, kde ste mu tak podmienečne dávali rozhodnúť sa, o tom vzdaní sa funkcie prezidenta a tvrdíte, že podľa toho dopisu on snáď asi nemyslel, že ešte v tom čase nastali tie podmienky.
Považujete to za neuposlúchnutie tej rady ten fakt, že obžalovaný tuná pred súdom vyhlásil, že on bol prezidentom Slovenskej republiky až do 26. októbra 1946, čiže z toho vyplýva, že neuznával podmienky, tie skutočnosti, ktoré by mu bránili byť tým prezidentom, oslobodením Slovenska, znova vzniknutím Československej republiky atď.
Dr. Kmeťko: Akú súvislosť to má?
Dr. Rašla: V tej súvislosti, že to bola taká podmienečná rada...
Dr. Kmeťko: Áno.
Dr. Rašla: A takáto podmienka nastala do dnešného dňa alebo nenastala?
Dr. Kmeťko: Nakoľko evakuácia sa nestala na celom Slovensku, teda tá podmienka nenastala, ale že či sa považoval za prezidenta, to už bolo bezpredmetné, však už Slovensko nielen že nebolo evakuované, ale bolo vtedy Slovensko už oslobodené, takže to nemalo význam.
Dr. Rašla: Ešte prosím jednu otázku: Voľba obžalovaného v októbri 1939 za prezidenta Slovenskej republiky bola pozdravená a schválená, ako hovoríte. Vy ste videli v jeho funkcii ako prezidenta väčšiu funkciu ako je funkcia predsedu vlády?
Dr. Kmeťko: Áno.
Dr. Rašla: Tak i z vášho hľadiska je to väčšia funkcia, lebo má väčší vplyv?
Dr. Kmeťko: Rozhodne.
Dr. Rašla: Rozhodne mal väčší vplyv, ako predseda vlády?
Dr. Kmeťko: Áno.
Dr. Rašla: Z toho vyplýva, že mal i väčší vplyv, ako mal predseda vlády Tuka52?
Dr. Kmeťko: Áno.
Dr. Rašla: Vy ste tuná predniesli, že ste mali informácie o tom, že najmä na východnom Slovensku Nemci prevádzajú násilnú evakuáciu obyvateľstva a že hrozia, že kto nebude evakuovať, bude zastrelený, že odvádzajú dobytok atď. Tu ste to opakovali. Odkiaľ ste mali takéto informácie?
Dr. Kmeťko: Od pána biskupa Čárskeho, ktorý mi písal aj predtým a potom zvlášť, ba uverejnil aj pastiersky list o tých bolestiach, čo sa robí a tam bol aj vo „Slováku“ uverejnený.
Dr. Rašla: Tak je možné, keď máte tieto informácie z tohoto prameňa, že tieto informácie sa dostali aj obžalovanému?
Dr. Kmeťko: Dozaista musel vedieť o tom.
Dr. Rašla: Podľa vášho názoru musel vedieť.
Dr. Kmeťko: Podľa môjho názoru vedel o tom.
Dr. Rašla: Vy ste ten dopis koncom novembra písali na základe tých skutočností? To bolo motívom vášho dopisu?
Dr. Kmeťko: Áno.
Dr. Žabkay: Pán svedok, prosím úctivo, povedzte: vtedy, keď vám priniesol pán obžalovaný Dr. Tiso ten návrh na zriadenie slovenského časopisu a literárneho spolku, trvala vtedy ešte monarchia rakúsko-uhorská?
Dr. Kmeťko: Áno.
Dr. Žabkay: Pokiaľ sa týka ďalšieho, pán svedok, vy ako kňaz za Uhorska a človek, ktorý pocítil na vlastnej koži maďarskú perzekúciu, mohli by ste nám povedať, že ak primiciant vydal z príležitosti svätého prijímania sväté obrázky s tlačeným textom, či to bolo možné v tom čase považovať za prejav slovenského národného povedomia?
Dr. Kmeťko: Rozhodne, bol to jeden prejav z národného povedomia, nie výlučný: Totiž môže sa toto stať, jestli voľakto by vydal dvojrečové takéto obrázky, alebo keby bol niekde v takej farnosti, kde bola menšina
slovenská a on by obrázky len s maďarským textom rozdával, rozhodne je maďarského zmýšľania, ale v samo v sebe, keď voľakto čisto slovenskej farnosti rozdáva obrázky primičné, len so slovenským textom, nie je to prejav slovenského povedomia výlučne rozhodujúci, lebo dozaista tí veriaci keby dostali obrázky s maďarským textom, povedali by: „To je asi cudzí“. V jeho záujme je, keď chce, aby tí veriaci zaňho sa pomodlili, aby bol text obrázkov v materinskej reči, ale je to znakom, keď on napriek tomu nehľadal si východisko ako niektorí, že by bol vydal obrázky bez textu, aby ho nikto nemohol napádať – on vydal obrázky so slovenským textom – teda je to dobrý znak.
Dr. Žabkay: Prizerajúc k tomu, ak by bola pravda, že obžalovaný Dr. Tiso takéto obrázky so slovenským textom vydával v mestečku, kde bola mládež a inteligencia maďarsky ovplyvnená, považovali ste to za prejav slovenského povedomia v roku 1910?
Dr. Kmeťko: Áno, považoval.
Dr. Žabkay: Pán svedok, prosím, povedzte, považovali ste vy dohodu zo 6. októbra 1938 vtedy za počiatok zániku republiky, alebo ste ju považovali za pokus o záchranu republiky?
Dr. Kmeťko: Za koniec vývoja, že Ľudová strana dosiahla vrchol svojich túžob. To sme považovali za vrchol a na prvej schôdzke tých poslancov tak sme sa zaprisahali, že už ďalej nejdeme. Viem to od Jurigu i od Budayho.
Predseda: A predsa sa išlo ďalej.
Dr. Kmeťko: Ja len hovorím, ako sme to my súdili.
Predseda: Vy ste to súdili za vrchol vývoja a niektorí za etapu.
Dr. Kmeťko: Áno.
Dr. Žabkay: V tejto súvislosti mal by som ďalšiu otázku: Povedzte prosím, čo sa hovorilo vo všeobecnosti a čo vám prípadne povedal Dr. Jozef Tiso, že aké momenty primäli ho k tomu, aby šiel do Berlína a v Berlíne prijal určité poslanie.
Dr. Kmeťko: Nič, ničevó! Ja som s ním o politických veciach nerozprával, či pôjde do Berlína.
Dr. Žabkay: Ale či sa hovorilo, či to bol nejaký dobrovoľný prejav národa, alebo či to boli momenty, ktoré boli vynútené núdzou alebo hrozbou.
Dr. Kmeťko: To ma nezaujímalo; ani sa nepamätám, ako posudzoval ľud, obecenstvo, ten jeho krok?
Dr. Žabkay: Ráčite o tom vedieť, nakoľko vaša diecéza spadá z časti na územie obsadené Maďarmi po arbitráži, či dochádzali správy, že sa so Slovákmi na území odstúpenom Maďarsku, špatné zaobchádza?
Dr. Kmeťko: Prosím, z našej diecézy nič neodpadlo do Maďarska, ani jedna obec. Ja som počul od svojho svätiaceho biskupa, ešte nedávno, že Maďari sa čudujú, že sa teraz s nimi inak zaobchádza, ako vtedy so Slovákmi. Ja som sám videl, ako tí Slováci, ktorí pripadli Maďarsku vtedy po Viedenskej arbitráži hnaní nevôľou, na koníku atď., ako sa museli pratať preč odtiaľ a Maďarov vôbec nenapadlo, že je to nesloboda.
Dr. Žabkay: Pokiaľ sa týka vašich rozhovorov s obžalovaným – ste nám povedali, že od roku 1943 alebo ku koncu skrátka, že ste mali viac rozhovorov s obžalovaným – povedal vám obžalovaný Dr. Tiso o Salzburgu o jeho povahe, ako to znášal vo všeobecnosti a ako osobne ako človek?
Dr. Kmeťko: Vyprával. Myslím, že nepovedal mi veľmi mnoho, len toľko, že: „Chceli prichystať pre mňa pokorenie, že alebo sa poddá, alebo bude chaos“.
Dr. Žabkay: Povedzte špeciálne, či vám povedal, že to znášal osobne ťažko.
Dr. Kmeťko: Že to ťažko znášal, na to sa pamätám.
Dr. Žabkay: Povedal vám pán obžalovaný, že udalosti, ktoré nasledovali po Salzburgu, mali prameň v salzburských poradách, resp. vo zmenách osobných, ktoré tam boli vybavené?
Dr. Kmeťko: Hovorím, že na tie podrobnosti sa nepamätám, len to viem, že zdôrazňoval to, že „Som si vymienil aspoň to, že budem oslobodzovať Židov a ja ustálim, ktorý bude ponechaný,“ a to sme skúsili, a kedykoľvek sme sa obrátili naň, vykonal to a preto i tí nitrianski Židia prosili, len keby on ostal prezidentom.
Dr. Žabkay: Vy ste hovorili, pán svedok, že vás navštívili dvaja židovskí rabíni.
Dr. Kmeťko: Nie naraz. To sa nedá ani predstaviť, lebo jeden je ortodoxný a druhý neológ.
Dr. Žabkay: A títo naznačili, že majú prianie, aby obžalovaný zastával ďalej svoju funkciu?
Dr. Kmeťko: To povedali dolu v kancelárii, ale u mňa boli len na to, aby som ja chránil, totiž, aby ich cirkev chránila, aby sa ich zastávala, len tú žiadosť mali u mňa.
Dr. Žabkay: Máte o tom vedomosť, že prostredníctvom úradu vašej diecézy, bolo priaznivo vybavených viac prípadov židovských výnimiek?
Dr. Kmeťko: Mám o tom vedomosť. Vždycky sme to cestou jedného profesora teológie poslali.
Dr. Žabkay: Ktorý to bol?
Dr. Kmeťko: Dr. Murín.
Dr. Žabkay: Ivan?
Dr. Kmeťko: Ivan – ktorý bol bratom sekretára pána prezidenta a vždy on doniesol takéto žiadosti a vždycky sme dostali správu, že to ide.
Dr. Žabkay: Povedzte pán svedok, povedal vám niekedy obžalovaný, ako mieni čeliť tým veciam a špeciálne v židovskej otázke, ktoré hraničili s drastickosťou.
Dr. Kmeťko: Neverím, ja sa už nepamätám, výlučne len na to, že keď sme na to cielili, čo mieni urobiť, aby sa skutočnosť dokázala, /povedal:/: „Ak s nimi humánne zachádzajú a berú ich do práce...“
Dr. Žabkay: Nemyslím špeciálne o deportačných veciach, ale ako mienil čeliť opatreniam toho nariadenia, mimo toho spôsobu udeľovania výnimiek.
Dr. Kmeťko: Neviem. Viem, že natískal to Tuka. Aj do Nitry prišiel s tým, že to bude kresťanský nacizmus atď. a s tým chcel zahatiť to, aby sme my vystúpili otvorene proti rasizmu. A my tiež sme boli taký bezradní: No, jestli vyvážanie Židov to neni rasizmus keď vy hlásate, že to budú kresťanské zásady uplatnené, že to nebude rasizmus a preto sme my vydali síce to memorandum na vládu proti rasizmu, ale ďalej len špeciálne o Židov sme sa starali.
Dr. Žabkay: Povedal vám pán obžalovaný o vplyve Dr. Tuku a jeho spôsoboch, ktorými vynucoval svoje plány a nápady? Sťažoval si vám?
Dr. Kmeťko: O tom som sa už zmienil, že mi povedal, že „Čo čakalo na nás, už to bolo všetko prichystané“ a že on to s Čatlošom prekazil.
Dr. Žabkay: Nerozumeli ste mi, prosím. Otázka je: Či sa sťažoval Dr. Tiso ohľadom pokusov Dr. Tuku zmocniť sa moci, resp. ako sa Dr. Tiso vyjadroval o jeho spôsoboch?
Dr. Kmeťko: To nechcel z akejsi kolegiality opakovať viac rázy, len keď bola už tá vec...
Dr. Žabkay: Vyjadril sa Dr. Tiso v súvislosti s tými vojnovými udalosťami proti Rusku, bola o tom reč medzi vami?
Dr. Kmeťko: Nepamätám sa, že by sme boli hovorili zvlášť o vojenskom ťažení proti Rusku. Len to som čítal, že my nebojujeme proti Rusom Slavianom, my bojujeme proti boľševikom.
Dr. Žabkay: Prosím pán svedok, k tomu údajnému stanovisku Vatikánu na ktoré ste boli spytovaný: Dostali ste vy nejakú úradnú správu Vatikánu aký má vzťah Vatikán k tomuto procesu?
Dr. Kmeťko: Nás sa nič nepýtal, len čo som čítal v tlači.
Dr. Žabkay: A čítali ste prosím aj noviny viacerých smerov a porovnal ste túto správu a našli ste nejaký rozpor v tých správach?
Dr. Kmeťko: Keď človek má istú mienku a vie zásady Vatikánu a číta protivné mienky, vtedy pochybuje o tom, s rezervou to prijíma a vôbec sa o to ďalej nezaujíma.
Že prosím nesprávne komentovali vatikánske správy, že Svätý otec zaujal sa toho akéhosi Franka, ktorý tú hrôzovládu viedol v Poľsku53, že vraj intervenoval za neho. To sa dokázalo, že je to nepravda. No, jestli Vatikán, neviem, bude intervenovať v záujme jedného kňaza, to je práve tak, a to nikto sa nemôže diviť, jestli biskup alebo kto sa zastane svojho kňaza. To by bola bezcitnosť ohromná, nechať voľakoho len tak. To je tak prosím teda: Dobre, Vatikán môže povedať: Ja som dal súhlas k tomu, aby bol predsedom vlády, prezidentom aby bol, mal som uňho svojho delegáta, ba dával som mu aj odkaz, – je pravda, že som mu isté kroky zazlieval – a teraz keď ho súdia, už ťa neznám? Ani len pokus by neurobil, – nie o to, že oslobodiť voľakoho, ale je reč o to, ako sa má s ním zaobchádzať. A to je zvláštne, že niektoré medzinárodné časopisy švajčiarske atď., že tie ako hlboko zasiahli do kritiky tejto medzinárodnej, že títo sú súdení, lebo prehrali vojnu a tí čo súdia, keby boli prehrali voju by boli súdení.
Predseda: Aj boli súdení.
Dr. Kmeťko: Zato hovorím: Majme ľudskosť! Keď povieme, že hlavným príkazom je láska k blížnemu, v prvom rade k tým, ktorí patria k nášmu národu k nášmu štátu, ale keď i ten príkaz uznávame, že máme i nepriateľom odpúšťať a keď sa to modlíme: „Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame“, tak aj s nepriateľmi politickými máme zaobchádzať milosrdne a nie krute.
Predseda: Keď ste sa o tom rozšírili; Toto sa malo zdôrazňovať za Slovenského štátu, po povstaní keď všelijaké POHG robili Kremničku, Vajskovú, Zemianské Kostolany atď. atď. atď., to sa malo zdôrazňovať skorej, ako snáď druhé také prejavy, ktoré tu boli učinené, o ktorých sme tuná počuli.
Dr. Žabkay: Otázky tohto vášho listu, listu zboru biskupského, ktorý ste napísali na obžalovaného: Povedzte prosím, či považujete za možné, že keby ste boli vyzvali Dr. Tisu bezpodmienečne sa vzdať, že by sa nebol vzdal?
Dr. Kmeťko: Ja posudzujem tú vec tak, že by sa bol vzdal, a keby sme to boli opakovali...
Predseda: Ale sa nevzdal, ani do dnes, až do 26. októbra.
Dr. Žabkay: Ešte by som mal ďalšiu otázku: Pokiaľ sa týka toho fóra, pán svedok, nieje vylúčené to, keď ste ten list čítali, že obžalovaný mienil trebárs i biskupské fórum samé, aby mu vysvetlilo svoje dôvody?
Dr. Kmeťko: Možno, že aj na to myslel, ale to neudal a nepovedal.
Dr. Žabkay: A nedošlo k zriadeniu žiadneho fóra?
Dr. Kmeťko: Nie. Nám sa to neľúbilo, ale keď sme ho na otázku ťahali, že čosi v Trenčíne povedal nejasno o cirkevných zákonoch, keď sme ho vyzvali na zodpovednosť, on to písal: „Hoci kedy som ochotný zrieknuť sa prezidentstva.“ Mám jeho list ešte.
Dr. Žabkay: A keď ste boli spolu, nadhodili ste v rozhovore otázku vzdania sa Dr. Tisu?
Dr. Kmeťko: Nie.
Dr. Žabkay: Všimli ste si prejavov Dr. Tisu za doby, kedy ešte svoju funkciu vykonával?
Dr. Kmeťko: No, niektoré.
Dr. Žabkay: Z tých prejavov, ktoré ste si všímali, mali ste dojem, alebo zbadali ste, že sú tam určité osobné námietky, že sú tam určité prejavy, ktorými naznačuje, že chce brzdiť nástup tých nových z Nemecka importovaných móresov?
Dr. Kmeťko: On bol, ako som sa vyslovil, hamovníkom tej skazonosnej éry nemeckej, aby nám mnoho neškodila. To som zbadal.
Dr. Žabkay: A napokon ešte jednu všeobecnú otázku: Vy ste toho názoru, že činnosť obžalovaného znamenala, akokoľvek sa vyvíjali udalosti, že znamenala zvýšenie národného slovenského sebavedomia?
Dr. Kmeťko: No, to dozaista, to bolo sebavedomie, keď aj nezodpovedalo pravde, nebol podklad k tomu dostatočný. Ale tak sa všeobecne súdi, že sebavedomie slovenské rastie, národný cit, že rástol.
Dr. Grečo: Pán svedok, ráčili ste spomenúť, že po 14. marci 1939 ste sa rozprávali s nebohým poslancom Budayom o tom, prečo Slovenský snem 14. marca vyjadril za samostatnosť, nepokúsili ste sa rozprávať aj s inými poslancami Slovenského snemu či ... (koniec vety je nečitateľný – poznámka redaktora)
Dr. Kmeťko: Viac poslancov v Nitre nebolo takých, ale som tak počul, ako mi referoval Buday, že to bola všeobecná mienka že „my nechceme sa odtrhnúť“ a potom nám povedali „Alebo, alebo“ a so zármutkom odchádzali sme všetci domov.
Dr. Grečo: Keď vojna sa už chýlila ku koncu a videlo sa, že Nemci ju prehrajú, ráčili ste byť v osobnom styku s obžalovaným Dr. Tisom a ako sa vyjadril ohľadom prípadnej emigrácie? Chcel ísť, alebo nechcel ísť a za akých okolností by prípadne nešiel?
Dr. Kmeťko: Neviem, že by bol niečo o emigrácii povedal.
Dr. Grečo: /číta/ „Keď už bolo jasné, že Nemecko sa zrúti, raz Tiso v mojej prítomnosti v Nitre sa vyjadril, že keby vedel, že v budúcom Československu bude taká sloboda, ako predtým, neemigroval by.“
Dr. Kmeťko: Áno, to povedal, to je pravda, že keby vedel, že bude taká sloboda v tej novej obnovenej Československej republike, ako v bývalej, to jest sloboda slova, tlače, že je zabezpečená, vtedy by nešiel a ostal by.
Bol vhodnejší kandidát na vedenie národa ako Dr. Tiso?
Dr. Grečo: A napokon ešte jednu otázku by som prosil: Podľa vášho cteného náhľadu, bolo po 14. marci 1939 vhodnejšej osoby k vedeniu slovenského národa a jeho záujmom ako Dr. Tiso? Vzhľadom na okolnosti.
Dr. Kmeťko: No, to som počul od viacerých, že nielen preto, že on svojím kňazským charakterom, svojou učenosťou, svojím rečníckym talentom – už vtedy ho mnohí považovali za prvého rečníka Slovenska – že zaslúžil si aby skutočne on sa stal...
Predseda: Neráčte odpovedať na otázku. Ráčte povedať, či bola ešte v dvojmiliónovom slovenskom národe ešte vhodná osobnosť, i keby bol Tiso tak nebol býval?
Dr. Kmeťko: Dozaista to by nebol býval Tuka, ale museli by sme hľadať a dozaista boli by sme našli niekoho, ktorý by túto ťažkú úlohu prevzal. Čiastočne, ako viete, je to dočasná sláva, ale prosím, nakoniec vidno, že to bola obeta. Vtedy prosím, môžeme povedať, snáď niektorý mu závideli, kňazi myslím najmenej, lebo sme vedeli, čo čaká naň, čo bude čakať naň. Keby sa bol zriekol vtedy, zvlášť keď vyšiel ten židovský kódex, vtedy by bol býval šťastlivý i on a nebolo by tohoto pojednávania. Že on do konca...
Predseda: Ešte snáď i za povstania. Sú ešte otázky ?
Dr. Tiso: Ja by som mal len jednu otázku, aby sa vyjasnila, nakoľko obžaloba nie celkom presne a jasne dáva tieto otázky do súvislosti SKM a HM. Ja som sa tam odvolával na to – podľa tej citovanej vety – že biskupský zbor je tej mienky, že žiadne rozdiele medzi SKM a HM, totiž žiadne boje, rozbroje.
Dr. Kmeťko: Že môžu ísť paralelne. A ja sa viem pamätať aj na to, že keď sa pýtali u mňa kňazi, čo majú, rozširovať, či HM, či SKM, ja som odpovedal: „Prosím, nezakazujem vám, aby ste v HM pôsobili, ale vašou povinnosťou, ako kňazov, je účinkovať v SKM.
Dr. Tiso: Teda nie, že jednotná /SKM a HM/ ale aby neboli medzi nimi boje.
Dr. Kmeťko: Áno.
Dr. Tiso: Len to som chcel konštatovať.
Dr. Šujan: Pán predseda ešte jednu otázku by som mal – dosť malú. Prosím pán svedok, dostali ste od pápeža, od Vatikánu vôbec odpoveď na ten váš zákrok v prospech Tisu čo ste písali?
Dr. Kmeťko: Nie.
Dr. Šujan: Žiadnu odpoveď?
Dr. Kmeťko: Na takéto veci tam nikdy odpoveď nedajú.
Predseda: Návrhy ohľadom sprisahania?
Dr. Šujan: Navrhujem sprisahanie pána svedka.
Dr. Žabkay: Obhajoba sa pripojuje k návrhu obžaloby.
Akt sprisahania.
Predseda: Odročujem pojednávanie – poneváč sú už dve hodiny – na zajtrajší deň na 9. hodinu. / 14 hodín / Koniec pojednávania dňa 6. január; 1947.
Poznámkový aparát
Redaktor: Stanislav Májek
1 ↑ Podanie ruky Dr. Kmeťku Dr. Tisovi bolo gestom priateľstva a duchovnej blízkosti.
2 ↑ Pázmaneum – seminár vo Viedni pre študentov teológie z celého Uhorska. Založil ho roku 1623 kardinál Peter Pázmaň (Pázmanyi).
3 ↑ Dr Augustín Fischer–Colbrie–košický biskup. Dr. J. Tisu vysvätil za kňaza 13.júla 1910.
4 ↑ Batthyány Viliam – biskup v Nitre od r. 1910.
5 ↑ Nie „chcel“, ale „dovolil“ Batthyány.
6 ↑ Nyitramegyei Szemle – Obzor Nitrianskej župy, týždenník, 1911 – 1938.
7 ↑ Cvinček Andrej – katolícky kňaz, farár, nitriansky kanonik, apoštolský protonotár. Najprv prívrženec SĽS a od roku 1925 ČS strany lidovej. Po vojne sa stal popredným funkcionárom Demokratickej strany, poslancom dočasného NZ, poslancom SNR a jej podpredsedom. Po vykonštruovanom procese proti DS sa funkcií v roku 1948 vzdal.
8 ↑ Micara Clemente – arcibiskup, od roku 1920 do 1925 apoštolský nuncius v Č-SR. V r. 1946 bol menovaný za kardinála.
9 ↑ V r. 1920 žilo v Nitre 77% Slovákov (oproti 56% v roku 1910), 11% Maďarov, 4% Nemcov, 6% Židov, 2% cudzí. Podľa článku „Historické mesto v dejinách“ v roku 1922 žilo v Nitre 3680 obyvateľov židovského pôvodu, čo bolo 19,2 % z celkového počtu obyvateľov. (Google)
10 ↑ Korene Orla sú v Slovinsku, odkiaľ sa dostal do Čiech, na Moravu a na Slovensko. V Čechách bol Československý Orol. Zakladateľom telovýchovnej organizácie Orla na Slovensku bol trnavský kňaz Augustin Raška. Prvá jednota Orla vznikla v Malackách a po nej v Trnave. Významnými funkcionármi boli Mons. Andrej Marsina a Alexej Izakovič. Najväčším slovenským Orlom bol Andrej Hlinka. Keď sa po roku 1930 začal Orol centralisticky čechoslovakizovať a ústredie nemalo pre Slovákov pochopenie, v roku 1935 vznikol Slovenský Orol. V roku 1938 bol Slovenský Orol rozpustený. Obnovený bol po roku 1990.
11 ↑ Rozim, Jozef: Katolícky kňaz, za monarchie katechéta na gymnáziu v Skalici, po prevrate v roku 1918 jeho riaditeľ a od r. 1919 riaditeľ gymnázia v Nitre. Bol podporovateľ Sokola, orientovaný pročeský. Ako svedok v procese s Dr. Tisom sa zachoval zbabelo a tváril sa, že sa na nič nepamätá.
12 ↑ Dr. Okánik Ľudovít (1869 – 1944) Kňaz, politik, dramatik. Roku 1899 dekan v Skalici, 1919–1920 župan v Nitre, 1921 kanonik a apoštolský protonotár v Bratislave, 1923–1929 starosta Bratislavy, 1925–1926 senátor NZ, 1928–1929 člen krajinského zastupiteľstva. Písal divadelné hry a publikoval v rôznych časopisoch.
13 ↑ Výnimky potvrdzujú pravidlo
14 ↑ Predseda skočil do neukončenej vety Dr. Kmeťku, ktorý iste chcel zopakovať svoje predchádzajúce stanovisko, že jeho politická angažovanosť a postoj k Sokolu rozhodne nebola „zášť protičeská“.
15 ↑ Dr. Buday Jozef (1877 – 1939) Kňaz, ľudovýchovný pracovník, publicista, spisovateľ, národovec, politik. Od r. 1899 v pastorácii, spolupracovník so Spolkom sv. Vojtecha a jeho predseda po A. Hlinkovi, prispievateľ do rôznych časopisov. R. 1916 získal doktorát práv. Po prevrate r. 1918 spolupracovník Andreja Hlinku, poslanec Revolučného NZ za SĽS, 1920 –1939 senátor NZ za HSĽS, 1939 poslanec slovenského Snemu. Roku 1921 kanonik Nitrianskej kapituly a blízky spolupracovník biskupa Dr. K. Kmeťku.
16 ↑ Dr. Tiso svoj politický postoj korigoval po tom, keď Česi nedodržiavali Pittsburskú dohodu a boli proti autonómii Slovenska. V roku 1937 išiel krajanom do Ameriky povedať, „že autonómie sa nezriekneme ani za cenu republiky“.
17 ↑ Msgr. Roveda Ferdinando – rektor Nepomucena v Ríme ( 1878 – 1950)
18 ↑ Msgr. Forni Raphael – Do konca 2. svetovej vojny pôsobil ako sekretár na nunciatúre v Bratislave. Po vojne pôsobil na nunciatúre v Prahe.
19 ↑ Adolf Hitler pozval prezidenta Dr. J. Tisu do Salzburgu, kde mu 28. augusta 1940 nanútil odvolať ministra Ferdinanda Ďurčanského a Dr. J. Kirschbauma, poveriť predsedu vlády V. Tuku aj riadením Ministerstva zahraničných vecí a A. Macha Ministerstvom vnútra. Prezident Dr. J. Tiso chcel odstúpiť, ale na prehováranie ostatných ministrov v úrade ostal. Boli obavy, že Nemci presadia na jeho miesto Dr. V. Tuku.
20 ↑ minus malum – menšie zlo
21 ↑ Tomu „nanúteniu“ sa Slováci tešili, lebo samostatnosť bola ich dávna túžba. Bola iba otázka času, keď sa vytvoria podmienky a naskytne príležitosť na osamostatnenie. To si želal aj Dr. Kmeťko, keď citoval otázku A. Hlinkovi novinárovi. História je skúpa na príležitosti a keď príde treba ju využiť.
22 ↑ Stepinac, Alojzie Viktor, Msgr. Dr.: záhrebský arcibiskup, súčasník Dr. Tisu. Podporoval Chorvátov v boji za autonómiu, uvítal vznik Nezávislého chorvátskeho štátu v roku 1941, ktorého negatíva neskôr kritizoval. Titovým komunistickým režimom bol odsúdený na 16 rokov väzenia pre kolaboráciu s ustašovským režimom. Pius XII. ho vymenoval za kardinála v roku 1952.
23 ↑ Židovský kódex. Ide o vládne nariadenie predsedu vlády Dr. V. Tuku 198/1941 SI. z. o právnom postavení Židov z 9. 9. 1941, vypracovaný podľa vzoru norimberských zákonov. Začiatkom septembra 1941 priši i do Bratislavy nemeckí „odborníci“ v oblasti protižidovského zákonodarstva H. Globke – autor komentára k norimberským zákonom, W. Stuckart – štátny sekretár a sám ríšsky minister vnútra W. Frick. Títo sa postarali o dopracovanie radikálneho vládneho nariadenia. Prezident Tiso ho nepodpísal, ale jeho ľudia v ňom presadili §255, 256 na udeľovanie prezidentských výnimiek.
24 ↑ Randík, Jozef: nitriansky kanonik, publicista. Spolužiak Dr. Tisu z gymnázia v Žiline.
25 ↑ Prvé správy o zlom zaobchádzaní so Židmi v nemeckých koncentračných táboroch sú známe od utečencov z júna 1942. Keď Nemci nechceli dovoliť slovenskej komisii overenie si skutočnosti na mieste vyvezených Židov, prišlo k spomaleniu deportácií a posledný vlak odišiel 20. októbra 1942. Obnovili ich nemecké bezpečnostné orgány po potlačení Povstania v októbri 1944. Správu o hromadnom vraždení Židov v koncentračnom tábore Birkenau v Osvienčime uverejnili utečenci zo Slovenska Alfred Wetzler a Walter Rosenberg (Rudolf Vrba) v apríli roku 1944. Židia ich správu poslali do zahraničia, kde jej odmietli uveriť a nič nepodnikli na ich záchranu.
26 ↑ Tzv. memorandá Židov sú dve. Prvé odovzdala Ústredňa Židov Dr. Buzalkovi a Štátnej rade, ktorá ho prerokovala 26. marca 1942. Druhé odovzdal rabín A. Frieder Dr. Tisovi osobne v Bánovciach n/B. Išlo o prosebné listy, ktoré mali veľký vplyv na udeľovanie výnimiek, ako aj na zastavenie deportácií.
27 ↑ To, že na biskupský úrad chodili židovskí rabíni s prosbou, aby sa Dr. Tiso nevzdal prezidentského úradu, písomne potvrdil riaditeľ biskupskej kancelárie v Nitre, apoštolský protonotár Msgr. Andrej Patka pred svedkami, ktorými boli žijúci Prof. Jozef Simončič a biskup František Rábek. Obaja mi potvrdili pravosť dokumentu svojim podpisom. (Archív autora)
28 ↑ V tom čase, asi v máji, keď hovoril Dr. Kmeťko s Dr. Tisom sa ešte nevedelo o zlom zaobchádzaní so Židmi a oficiálne správy boli pozitívne. Slovenskí robotníci sa na nič nesťažovali a finančne si pomohli. Vtedy Dr. Tuka a Mach tvrdili, že Židia idú do Nemecka pracovať, lebo „inak bv museli ísť iní robotníci – kresťania“. (Zápisnica SR z 26.3.1942, s. 32.)
29 ↑ Ide o zlý prepis, ktorý nemá zmysel. Správne by holo: Keď bol Dr. Tiso vtedy u mňa, bolo veľmi nápadné, že keď Höfle stále opakoval svoju žiadosť, a on sedel vedľa neho, ani slovíčko nepovedal. Ani pri ...
30 ↑ Höfle, Hermann: nemecký generál zbraní SS. ktorý velil armáde na potlačenie Povstania. Vystriedal generála Gottloba Bergera. Höfle a vyslanec Ludin boli súdení a popravení v Bratislave. Obaja sú pochovaní na Martinskom cintoríne.
31 ↑ Touto otázkou sa podrobne zaoberá Dr. Gejza Medrický v knihe „Minister spomína“ (1991), v stati Evakuačné problémy, s. 299–319. V dôsledku povstania a tiež ustupovania armády pred frontom Nemcom išlo nielen o evakuáciu občanov, ale aj o demontáž továrenských zariadení s odvezením do Nemecka, konfiškáciu zásob výrobkov, liekov, potravín a surovín, ako aj o ničenie budov. S Nemcami rokoval a vláda a prezident poslal Adolfovi Hitlerovi osobný list, v ktorom ho dôrazne žiada, aby zakročil, lebo ide o ničenie spriatelenej krajiny a ohrozenie dôležitých dodávok do Ríše. Po mnohých rokovaniach Nemci ustúpili, ale aj tak spôsobili materiálne škody.
32 ↑ Károlyi Michal: maďarský gróf, vodca maďarskej neodvislej strany po smrti Františka Kossutha. Táto strana žiadala napr. všeobecné volebné právo. Bol aj poverencom maďarskej vlády, ktorá pozvala Slovákov v septembri 1918 rokovať o autonómii Slovenska, čo Slováci odmietli.
33 ↑ Kún Béla: vodca maďarských komunistov, predseda vlády v Maďarsku, ktorého boľševické vojsko vpadlo v roku 1919 na východné Slovensko a v Prešove 16. júla 1919 vyhlásilo Slovenskú sovietsku republiku – Slovenská republika rád.
34 ↑ Párvy, Alexander: spišský biskup maďarskej národnosti, prívrženec Ľ. Košúta, ktorý r. 1906 suspendoval Andreja Hlinku – dal zákaz vykonávať úrad farára, slúžiť sv. omšu a vysluhovať sviatosti.
35 ↑ Dr. Vojtech Tuka mal v tom čase veľmi časté kontakty so Svätou Stolicou.
36 ↑ Haláchy, Rudolf: okresný náčelník v Nitre.
37 ↑ Pribinove oslavy konané 13.–15. augusta 1933 v Nitre chceli čechoslovácky orientovaní predstavitelia zneužiť na svoje politické ciele. Nemožno však hovoriť o ich „nezdare“, ale práve naopak. Slováci začali s prípravou celonárodných Pribinových osláv, ktorými by sa pripomenulo 1100 výročie posvätenia prvého kresťanského chrámu na Slovensku v Nitre, ktorý dal postaviť knieža Pribina. Oslavy podnietili Svatováclavské oslavy v Čechách v roku 1929. Bol stanovený prípravný výbor na čele s Dr. K. Kmeťkom. V Prahe však rozhodli, že to budú oslavy s témou Veľká Morava – prvý československý štát, a ich organizovaním poverili Čechoslováka Dr. Ivana Dérera, ktorý vytvoril nový prípravný výbor na čele s J. Országhom. Prehovoriť mali predseda vlády J. Malypetr, Hodža, Dérer, Országh a organizácie čsl. orientácie. Hlinka nemal dostať vôbec slovo. Slováci boli tým pobúrení a preto Hlinka vyslal Dr. Tisu 5. augusta do Prahy za Dr. Hodžom, aby dosiahol nápravu. Žiadal hlavne, aby prehovoril A. Hlinka, ako predseda Spolku sv. Vojtecha. (Dr. Šujan nehovoril pravdu, že s programom Dr. Tiso súhlasil.) Až neskôr Dr. Hodža vybavil, že Hlinka môže prehovoriť, ale len na úradnej akadémii pred vybranými poslucháčmi. To Hlinka považoval za nedôstojné, aby hovoril niekoľkým vládnym pánom, usmieval sa na nich a pripadne zjedol rezeň. Rozhodol sa, že bude hovoriť pred národom, ak si to bude želať, o čom napísal v denníku Slovák. V deň osláv organizátori chceli autonomistov zaradiť na koniec sprievodu, ale Hlinka s Rázusom ich pokyn neuposlúchli, išli na čele sprievodu a postavili sa pred tribúnu kde už boli vládni páni. Ti keď videli čo sa deje, poslali okresného náčelníka R. Maláchyho pozvať Hlinku na tribúnu. Bolo už neskoro. Stalo sa to, čo sa dalo predpokladať. Ľudia žiadali, aby prehovoril Hlinka. Akademici vzali Hlinku na plecia a odniesli na tribúnu. Hlinka sa ujal slova a prihovoril sa: „Toto je náš deň, toto sú naše dejiny.... Táto oslava patrí nám.“ a prečítal pripravenú rezolúciu, ktorú dal zhromaždeniu schváliť. Na jeho príhovor k zhromaždeným mohli prehovoriť ešte ďalší rečníci. Urazený Malypetr hneď po skončení odcestoval do Prahy. Hlinka to však považoval za víťazstvo autonomistickej myšlienky a v novinách poďakoval národu za neohrozenosť, disciplínu a silu nielen pred členmi vlády, ale aj zahraničnými hosťami.
37 ↑ Hlond, Augustín: poľský kardinál.
39 ↑ Názor arcibiskupa vychádzal z jeho vtedajšieho presvedčenia, ale varoval vládnych organizátorov v Prahe, že na Pribinových oslavách nechcú, aby prehovoril Andrej Hlinka .
40 ↑ O nebezpečenstve boľševizmu pre C–SR, ale i pre celú Európu, obzvlášť pre kresťanstvo, sa vedelo najmä z informácií emigrantov i od ľudí, ktorí navštívili Sovietsky zväz. Hovoril a písali o prenasledovaní občanov, pravoslávnej cirkvi a cieľoch boľševikov ovládnuť svet revolúciami. Po 2. svetovej vojne komunistické prenasledovanie okúsili občania všetkých krajín východného bloku, pod dozorom sovietskych poradcov.
41 ↑ Bolo ich štrnásť.
42 ↑ Ani Dr. Tiso, ani Ľudová strana nespolupracovali s domácimi Nemcami. Ak kritizovali zlú národnostnú politiku Beneša a českých politikov, prípadne o nej spolu hovorili, to nemožno považovať za spoluprácu.
43 ↑ Dr. Tiso v závere výpovede Dr. Kmeťku pripomenul, „že biskupský zbor je tej mienky, že žiadne rozdiely medzi SKM a HM, totiž žiadne boje a rozbroje.“ Dr. Kmeťko s tým súhlasil a podotkol, „že môžu ísť paralelne“. Teda nie tak, ako to citoval Dr. Šujan.
44 ↑ Dr. Šujan mal na mysli pastiersky list biskupov, ktorý vypracovali pred deportáciami 12. marca 1942 v Nitre a ku ktorému mala Machova cenzúra výhrady. List po menšej úprave vyšiel v Katolíckych novinách 26. apríla 1942 pod názvom Katolíckej verejnosti. Biskup J Vojtaššák ho nechal čítať v kostoloch už 15. apríla 1942, ako diecézny obežník.
45 ↑ Pastiersky list biskupov z 8. marca 1943 Mach najskôr nechcel, aby bol uverejnený, ale Po rozhovore s prezidentom a po návšteve biskupa Buzalku nemal pripomienky. Cieľom listu bolo hlavne, aby sa neobnovili deportácie zastavené v októbri 1942, ale ktorých pokračovanie avízoval minister vnútra a hlavný veliteľ HG A. Mach v prejave 7. februára 1943 na župnom zjazde HG v Ružomberku.
46 ↑ Prezident nemal právny podklad ani možnosť zastaviť deportácie. Predsedu vlády Dr. Tuku splnomocňoval zákon 210/1940 SI. z. z 3. 9. 1940 riešiť židovskú otázku a mal plnú podporu Nemcov, čo dali Dr. Tisovi na vedomie v Salzburgu koncom júla 1940. Dr. Tiso mohol odstúpiť, čím by nemal možnosť udeľovať výnimky a deportácie by pokračovali k, že Slovensko by bolo „Judenfrei“. Tým by z pohľadu morálky de facto zlyhal, lebo mohol niečo zachrániť a zutekal. Situáciu správne posúdili Židia, keď prosili, aby sa prezident nevzdal úradu a naďalej vybavoval výnimky.
47 ↑ Dr. Tiso sa nikdy nehádal so chargé ď affaires Msgr. Burziom. ale práve naopak, zavolal si o a vyslovil poľutovanie nad chovaním a odpoveďami Dr. Tuku pri jeho audiencii u predsedu vlády 7. apríla 1943, o čom písal v správe z 10. apríla 1943 kardinálovi Maglionemu. G. Burzio žiadal V. Tuku, aby sa nepokračovalo v zastavených deportáciách, ktoré Tuka A vtedy Nemcom odmietal do vyšetrenia správ komisiou o zlom zaobchádzaní so Židmi na miestach ich pobytu.
48 ↑ Je zarážajúce, že Dr. Kmeťko bol vypočúvaný v otázke pastierskeho listu tak, ako keby boli súdení biskupi za jeho vydanie.
49 ↑ Otázka komu a či biskupi skladali sľub, alebo kto vymyslel pozdrav „Na stráž“ nemá nič spoločné s Dr. Tisom ale je to ďalší pokus o diskreditáciu biskupov a kňažstva.
50 ↑ Nebol to Dr. Körper, ale Jozef Lukačovič, neskorší povereník. Na stráž! bol pozdrav slovenských skautov. Českí skauti sa zdravili pozdravom Na zdar!
51 ↑ Táto odpoveď Dr. K. Kmeťku je kľúčovou v otázke, či si želal, aby Slováci mali svoj štát.
52 ↑ Dr. Tiso, ako prezident a predseda strany mal väčší vplyv na verejnú mienku obyvateľstva a v strane, ale ho nemal v židovskej otázke, ktorú podľa zákona riešil predseda vlády Dr. Tuka. Právomoci prezidenta vyplývali z Ústavy.
53 ↑ Nie v Poľsku, ale v Španielsku.