Proces s bývalým prezidentom slovenského štátu Jozefom Tisom sa začal 2. decembra 1946pred Národným súdom v Bratislave. Za predsedu Národného súdu vymenovalo Predsedníctvo SNR JUDr. Igora Daxnera. Za prísediacich boli vymenovaní: Pavol Polák, Ľudovít Benada, Ján Demjan, Šimon Struhárik, Andrej Pátek a Jozef Štaudinger (od 13.12. 1946 Štefan Gažík). Za žalobcov boli vymenovaní právnici: JUDr. Ľudovít Rigan, JUDr. Juraj Šujan, JUDr. Michal Gerö a od 1. apríla 1946 aj vojenský prokurátor JUDr. Anton Rašla. Obhajcami v tomto procese boli JUDr. Ernest Žabkay a JUDr. Grečo. Národný súd vyniesol tento rozsudok:
- A I. ako úradujúci predseda HSĽS a poslanec NZ za HSĽS svojou činnosťou od zjazdu HSĽS v Piešťanoch 20. 9. 1936 vyvíjal politickú činnosť smerujúcu k odstráneniu demokratického poriadku v ČSR, zapojil sa do bloku protidemokraticky orientovaných národov Európy, ktoré už vtedy ohrozovali ČSR a svetový mier a bezohľadným uplatňovaním požiadavky autonómie „aj za cenu Republiky“ využívajúc kriticky napätú medzinárodnú situáciu, vedome oslaboval odolnosť ČSR a tým napomáhal úsiliu jej zahraničných nepriateľov o rozbitie ČSR.
- A II. Dr. Jozef Tiso, už ako predseda autonómnej slovenskej vlády a úradujúci podpredseda HSĽS ako význačný aktívny predstaviteľ HSĽS spolu s inými: rozpustili Komunistickú stranu, zastavili činnosť Sociálnodemokratickej strany a Slovenskej národnej strany, vyzbrojili Tukovu Rodobranu, postupne vyzbrojovali Hlinkovú gardu, zriadil Úrad propagandy, pričinil sa, aby na 18.12.1938 boli vypísané voľby do Slovenského autonómneho snemu, pripustil len jedinú kandidátku HSĽS a takto tento snem sa voľbami stal potom zákonodarným orgánom fašistického režimu na Slovensku, pričinil sa o zriadenie Úradu štátneho sekretára pre Nemcov a Nemcom bola daná kultúrna samospráva, koncom februára 1939 vyslal do Berlína delegáciu hospodárskych činiteľov s úlohou prerokovať podmienky hospodárskej spolupráce Slovenska s Ríšou.
- A III. Dr. Jozef Tiso spolu s inými za chrbtom ústrednej vlády sa pustili do priamych príprav rozbitia ČSR a takto s vedomím Dr. Tisu vyjednávali niektorí činitelia HSĽS s pplk. Ferdinandom Čatlošom o vojenskom zabezpečení vyhlásenia samostatného Slovenského štátu.
- B I. Po odtrhnutí Slovenska od ČSR vyhlásením Slovenského štátu Dr. Jozef Tiso ako predseda vlády a hlava Slovenského štátu a od 26. 10. 1939 ako prezident Slovenskej republiky spolu s inými odstránili zvyšky demokratického systému na Slovensku a zaviedli fašistický režim podľa nemeckého vzoru, pričom vládnu a výkonnú moc vykonávali v najužšej spolupráci s nacistickým Nemeckom, takže tým podporili jeho záujmy vo veciach politických i vojenských, vo finančnom a hospodárskom sektore.
- B II. Po 14. 3.1939 Dr. Jozef Tiso v zmysle ochrannej zmluvy s Nemeckom podporil Nemecko pri prepadnutí Poľska psychologickou prípravou vojny, prejavmi v duchu brannej výchovy a článkami zahrotenými proti Poľsku, prestavbou komunikačných spojov smerujúcich na Poľsko, poskytnutím slovenských letísk nemeckej armáde ako základní pre útok a na uskladnenie bojového a pohonného materiálu, sústredením slovenského vojska na hraniciach, povolením prechodu nemeckých vojenských jednotiek cez územie Slovenska a napokon i zúčastnením sa vojny proti Poľsku, ozbrojenou vojenskou mocou pri prepadnutí Poľska Nemeckom, povzbudzovaním vojakov a odmeňovaním účastníkov ťaženia vyznamenaniami. B III. Dr. Jozef Tiso spolu s inými utužoval vojenskú politickú spoluprácu s Nemeckom pri zrejmých jeho úmysloch o ďalšie rozšírenie vojny o svetovládu.
- C. Od samého začiatku trvania Slovenského štátu až do povstania Dr. Jozef Tiso spolu s inými maril prípravy slovenského odboja a prípravy samotného národného povstania zriadením osobitného bezpečnostného aparátu, perzekúciami, prenasledovaním, väzením a propagandou.
- D. Dr. Jozef Tiso spolu s inými hneď po nastolení autonómie, ale najmä po 14. 3. 1939 pomocou všetkých orgánov svojho totalitného režimu a nacistických organizácií, perzekvoval a terorizoval všetkých odporcov svojho režimu, teda obžalovaný Dr. Jozef Tiso
- ad A I, II, III ako člen vlády Slovenského snemu a exponovaný politický činiteľ a exponovaný príslušník fašistických organizácií pričinil sa o rozbitie ČSR, odstránenie jej demokratického poriadku a o zavedenie fašistického režimu, menovite za tým účelom iniciatívne a exponovane pôsobil k 6. októbru 1938 a 14. marcu 1939 a priamym vyjednávaním a iným spôsobom prispel k utvoreniu Slovenského štátu pod ochranou Nemecka,
- ad B I, II, III ako člen slovenskej vlády a Slovenského snemu a exponovaný politický činiteľ a exponovaný príslušník slovenských fašistických organizácií pričinil sa o odstránenie demokratického poriadku ČSR a zavedenie fašistického režimu, podporil v značnej miere vojenské, politické a hospodárske záujmy nacistického Nemecka a horthyovského Maďarska, spôsobil škodu slovenskému národu, domácim, demokratickým a protifašistickým organizáciám a skupinám vedúcim boj za slobodu, pričinil sa o vypovedanie a vedenie vojny proti ZSSR a Spojencom, bral na nich významnú účasť, činnosť a idey fašistických okupantov a domácich zradcov verejne propagoval, obhajoval a schvaľoval, verejne hanobil ZSSR a Spojencov a ich štátne zriadenie a armády,
- ad C akýmkoľvek spôsobom maril boj slovenského národa proti zradcom a okupantom za slobodu a za obnovenie ČSR, najmä maril prípravy národného povstania a účasť vojenských jednotiek v ňom. zúčastnil sa na úsilí fašistických okupantov a domácich zradcov v úmysle potlačiť Slovenské národné povstanie a znemožniť partizánsky boj, spolu pôsobil pri prenasledovaní účastníkov povstania a partizánskeho boja, aj inak pomáhal okupačným vojskám a orgánom a takúto zradcovskú činnosť propagoval, verejne obhajoval a schvaľoval, pričom vystupoval ako exponovaný politický činiteľ a exponovaný príslušník fašistických organizácií,
- ad D ako člen slovenskej vlády, Slovenského snemu, exponovaný politický činiteľ a exponovaný príslušník slovenských fašistických organizácií spôsobil škodu slovenskému národu, domácim demokratickým a protifašistickým organizáciám a skupinám vedúcim boj za slobodu, nariadil, organizoval a horlivo vykonával perzekúcie demokratických a protifašistických osôb a organizácií pre ich politickú činnosť, spôsobil iným protiprávne ujmy pre rasovú, národnú, náboženskú a politickú príslušnosť a pre protifašistické presvedčenie, činnosť kolaborantov verejne propagoval, okrem toho napomáhal činnosť fašistických okupantov a s nimi spolupracoval s úmyslom napomáhať nemecké vedenie vojny, spolu pôsobil pri prenasledovaní účastníkov povstania a partizánskeho boja a aj inak pomáhal okupačným vojskám a orgánom. Uvedenými činmi spáchal:
- ad A I, II, III trestný čin domácej zrady podľa § 2 písm. a) nar. č. 33/1945 Zb. SNR v znení vyhl. č. 58/1946 Zb. n. SNR,
- ad B I, II, III trestný čin domácej zrady podľa § 2 písm. a) až d) nar. č. 33/1945 Zb. SNR v znení vyhl. č. 58/1946 Zb. n. SNR,
- ad C trestný čin zrady na povstaní podľa § 4 písm. a), b), c) nar. 33/1945 Zb. n. SNR v znení vyhl. č. 58/1946 Zb. n. SNR a trestný čin domácej zrady podľa § 2 písm. d) cit. nar.,
- ad D trestný čin domácej zrady podľa § 2 písm. b) cit. nar., trestný čin kolaboranstva podľa § 3 písm. a), b), e) cit. nar. a trestný čin zrady na povstaní podľa § 4 písm. b) cit. nar. a to za priťažujúcich okolností.
Národný súd preto odsudzuje obžalovaného Dr. Jozefa Tisu na základe §§ 2, 3 sadzba 2 a § 4 nar. 33/1945 Zb. n. SNR v znení vyhl. č. 58/1946 Zb. n. SNR na trest smrti povrazom ako hlavný trest a podľa § 7 cit. nar., §§ 70 odst. 1 a 71 vyk. nar. č. 55/1945 Zb. n. SNR na stratu občianskych práv a podľa § 8 odst. 2 nar. č. 33/1945 Zb. n. SNR v znení vyhl. č. 58/1946 Zb. n. SNR a § 74 vyk. nar. č. 55/1945 Zb. n. SNR na konfiškáciu celého majetku obžalovaného, ako na vedľajšie tresty.