Štvrtého augusta 1944 bol v Bratislave krásny deň. Obloha bola modrá a mierny vánok povieval od Dunaja cez ulice mesta. Ľudia sa bezstarostne prechádzali cez námestie pred hotelom Carlton. Predošlý deň som sa zastavil vo Viedni a bolo vidieť veľký rozdiel medzi ovzduším v Bratislave a vo Viedni, ktorú bombardovali spojenecké lietadlá noc predtým.

Pozeral som z hotelového obloka na námestie pred Národným divadlom a nemohol som si nepripomenúť mnohé udalosti, ktorých som tam bol svedkom a na ktorých som bral aj účasť. V deň 10. marca 1939 z Hviezdoslavovho pomníka som rečnil veľkému zástupu univerzitných študentov a rozhnevaným Slovákom, ktorí sa zišli na demonštráciu proti Háchovmu zosadeniu slovenskej autonómnej vlády, na čele ktorej stál Mons. Tiso. Potom mi mysľou prebiehali mnohé iné manifestácie, na ktorých som hovoril k univerzitným študentom z tribúny pred Národným divadlom alebo k zástupom ľudí z balkóna Národného divadla. Bolo to v rokoch 1939 a 1940. keď nadšenie burácalo Bratislavou a celou krajinou. Aké to bolo krásne, šeptal som si, v tom však som počul klopať na dvere čašníka, ktorý mi priniesol raňajky. Prestal som spomínať, zjedol som raňajky a siahol po zápisníku. Začal som si pripravovať moju správu pre prezidenta a pre ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky.

Čítať ďalej...

Nebol som politikom. Pracoval som medzi slovenskou mládežou: za predmníchovskej republiky v Orie. za Slovenskej republiky v Hlinkovej mládeži a v SKM (Sdruženie katolíckej mládeže).

Neraz, keď som videl, že našu mládež ohrozuje alebo trápi nejaký politický problém, požiadal som o mienku aj politikov. Tak sa stalo, že som bol na pohovore aj u pána prezidenta Tisu. Náš rozhovor sa týkal do verejnosti preniknutých správ, že Židov do Poľska nevyvážajú na prácu, ale na vyhubenie.

Čítať ďalej...

Som veľmi rád. že som vtedy žil a plne sledoval i prežíval existenciu Slovenského štátu na čele s prezidentom Dr. Jozefom Tisom. Veď ako dvadsaťpäťročný som bol vysvätený za kňaza v roku 1940. Ďakujem Pánu Bohu. že manuduktorom na mojej primičnej sv. omši bol práve prezident Slovenského štátu Dr. Jozef Tiso. Svoju prvú sv. omšu som totiž slávil v jeho farnosti v Bánovciach nad Bebravou a miestny duchovný – farár, býva spravidla i manuduktorom (uvádzateľom) novokňaza. Pán prezident aj ako hlava štátu neprestal byť činný ani v pastorácii, lebo vždy na nedeľu odchádza! do Bánoviec, do svojej farnosti a slúžil aj ako kňaz Božiemu ľudu. Pred primičnou sv. omšou som pánu prezidentovi Tisovi napísal list s prosbou, aby bol mojím manuduktorom, čo on veľmi rád prijal.

Čítať ďalej...

Legitimita štátnej moci pojmovo znamená jej mravno-filozofické oprávnenie. Uvažovanie o legitimite nie je uvažovaním o všeobecnom ospravedlnení potreby existencie štátu (štát ako pozitívne dobro alebo nutné zlo), ale skúmanie zdroja oprávnenia konkrétnej osoby alebo štruktúrovanej skupiny osôb (režimu) na vládnutie.

Legitimita nás teraz nezaujíma z hľadiska sociologických či sociálno-psychologických konštruktov, ale ako racionálno-legálny pojem, ktorý je východiskom pre posúdenie legality konkrétnych aktov štátnej moci, či už v oblasti normatívnej alebo rozhodovacej. Ak je režim nelegitímny, legalita zákonov a rozhodnutí nemá pevný základ.

Čítať ďalej...

Slávny Snem!

Vládny návrh zákona, ktorý máme odhlasovať, je ďalším ohnivkom v nepretržitej reťazi našej slovenskej štátnej politiky, tej politiky, ktorá sa predovšetkým opiera o tie najvyššie mravné hodnoty ľudstva a národa.

Teraz, keď po päť a polročnom šťastlivom jestvovaní slovenského štátu zastihol nás prvý mohutný úder, z ktorého sa iba ťažko vzpamätáme, dvíhame svoje ťažko poráňané ruky, aby sme v doliehajúcom prítmí dnešných ťažkých časov zas len nahmatali okolo seba tieto vysoké hodnoty, držali sa ich ešte pevnejšie, ako doteraz, a dali sa na cestu vyzdravenia a obnovy.

Bolo by bohorúhaním, keby sme sa ponosovali na svoj osud. Už to, že počnúc od 6. októbra 1938, a najmä od 14. marca 1939, keď ostatná Európa krvácala a kvílila, strácala výkvet ľudstva, a chodila po trpkých cestách strádania a heroizmu, náš štát ako ostrôvok usporiadaného pokoja a blahobytu mohol sa venovať svojej výstavbe politickej a hospodárskej, je takým výnimočným darom Božím, takým vzácnym požehnaním Prozreteľnosti, že musíme za tieto roky vďaky vzdávať Bohu nielen teraz, ale po všetky budúce veky našich dejín.

Čítať ďalej...

Jednou z udalostí minulosti, o ktorej sa na Slovensku dlhodobo klame na oficiálnej úrovni, vrátane učebníc dejepisu, je augustové povstanie v r. 1944. To má úradný názov Slovenské národné povstanie. Klamstvá o povstaní sa začínajú týmto názvom. Ním sa vytvára dojem, že väčšina slovenského národa z vlastnej vôle povstala alebo ho aktívne podporovala. Ale v skutočnosti z vlastnej vôle sa do povstania zapojilo len niekoľko promile slovenského národa. Pritom značná časť z nich sa do povstania zapojila nie z politických ale osobných materiálnych dôvodov: nalúpiť si alebo získať výhody na strane budúcich víťazov. Väčšina slovenského národa k povstaniu bola neutrálna. Na niektorých miestach Slovenska povstanie malo rozsiahlejšiu podporu, ale z celoslovenského hľadiska to nebolo smerodajné.

Čítať ďalej...